politický azyl. Za prvých osem mesiacov tohto roka zaznamenali belgické úrady 452 slovenských žiadostí, čo znamená nelichotivé štvrté miesto spomedzi všetkých krajín.
Celkovo požiadalo od januára do konca augusta v Belgicku o azyl 9793 utečencov, najviac takmer tisíc ich bolo z Konžskej demokratickej republiky. Za ňou nasleduje s 833 žiadosťami Rusko, so 461 Srbsko a Čierna Hora a hneď po tom Slovensko. Turkov požiadalo o azyl 374.
Z najmenej stabilných a vojnou sužovaných regiónov je utečencov o niečo menej. Z Afganistanu ich prišlo 172, z Iraku 182 a z Pakistanu 241.
Hoci Slovensko je zďaleka jedinou členskou krajinou na takých vysokých priečkach rebríčka, o azyl v Belgicku žiadajú aj ľudia z ďalších vyspelých štátov. Úrady hlásia napríklad jednu žiadosť o azyl z Austrálie, jednu z Británie, päť z Holandska, dve z Portugalska, jednu z Francúzska i Španielska. Je zbytočné pripomínať, že uchádzači o azyl z členských krajín EÚ nemajú prakticky žiadnu šancu uspieť, hoci všetky žiadosti sa posudzujú individuálne. Slovensko malo v minulosti veľké problémy s utečencami do Belgicka. Pred troma-štyrmi rokmi ich prichádzalo mesačne aj okolo 400 a Brusel viackrát zaviedol voči Slovákom vízovú povinnosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
