dôsledne pripraveného scenára sa začne 1. októbra 2004 presne o 19.43 hod. na koľajniciach popradskej železničnej stanice v salónnom vozni. Rekord, ktorý nemá obdobu, má byť dosiahnutý nepretržitou a neprerušenou hrou mariáša v trvaní viac ako 250 hodín počas jazdy na najdlhšej železničnej trati sveta, ktorá meria vyše 11-tisíc kilometrov.

Prorok Mohamed by v Mariášovom klube Vysoké Tatry mal veľmi ťažkú robotu. Dvanásť členov klubu pod vedením predsedu Ing. Vladimíra Prísľubského chce vedieť, čo ich čaká a možno neminie na najdlhších koľajniciach sveta medzi Popradom a Vladivostokom. Riskantné remeslo prastarých hviezdospytcov a veštcov často viedlo k strate brady proroka. ´Euromagikovi´ Marošovi, ktorý bradu nenosí, taká strata nehrozí. Už ´cestuje´ po magistrále za pomoci záhadného Tarotu a prieskumných ´očí´ z vesmíru. Jeho predpovede pred veľkou hrou sú však ešte zahmlené a neúplné...

Ing. V. Prísľubský spod štítov tatranských katedrál je totožný s tým odvážlivcom, ktorý v čase totalitného režimu doslova uletel z dosahu Štátnej bezpečnosti smerom na západ do Nemecka na vlastnoručne vyrobenom lietajúcom ´čude´, ktoré dnes voláme rogalom. Ten istý odvážlivec to teraz má namierené východným azimutom až do Vladivostoku. Mohli by sme to nazvať aj šialene odvážnym kúskom Vladimíra. Tento nevšedný famózny Podtatranec, pripomínajúci každým cólom Cervantesovho Dona Quijota, tvrdí: "Zápis do Guinnessovej knihy rekordov určite dosiahneme. Nie sme úplní blázni, ako si myslíš, všetko máme dôkladne premyslené a pripravené. Až sa svet dozvie, kto sme a odkiaľ prichádzame, a príde obdivovať naše Tatry, určite si povie: ´Tak odtiaľ vyštartovali na tú bláznivú a riskantnú cestu tí odvážni kartári...´ Viem, naše Tatry potrebujú každú reklamu. Viem aj to, že kultúrny svet k svojim prírodným idylickým zákutiam a pamätihodnostiam povedzme ako pyramídy, Veľký čínsky múr a ďalšie stavia diaľnice a betónky, my Tatry ešte stále akoby sme nechávali na poručeno Pánu Bohu. Škoda."

Ing. Vincent Bobula, vrchný prednosta Železničnej stanice Poprad-Tatry, duchovný vodca kartárskej expedície, dopĺňa slová predsedu klubu: "Z Popradu odchádzame 1. októbra. Tretieho už budeme na koľajniciach trasy Tomsk, Krasnojarsk, Irkutsk, Čita, Chabarovsk, Moskva. Jedenásteho októbra, presne dve hodiny po polnoci mariášovú hru ukončíme na železničnej stanici vo Vladivostoku..."

MEDZITITUL: Za čias cárov lupiči, teraz teroristi...

Kedysi dávno tade putoval Arsenevov Dersu Uzala. Arsenevov roku 1902 ako vojenský topograf a úradník poamurského gubernátora vyznačoval budúcu stavbu trasy železnice. Dnes táto Bajkalsko-amurská železnica a oblasť medzi riekou Lenou a Tichým oceánom, ale, samozrejme, aj celá Transsibírska magistrála, najdlhšia železničná trať sveta, predstavuje vysoký stupeň modernizácie, elektrické a motorové lokomotívy, automatické zabezpečovacie zariadenia a všetky vymoženosti špičkovej svetovej techniky.

Za čias cárov v tejto oblasti veľmi usilovne vyčíňali statní vnuci chunchuzov (lupičov). Dnes tade vedú tajné a smrteľne nebezpečné trasy pašerákov strategického materiálu a teroristov rôzneho kalibru. Neraz sa tu mihnú aj tiene preoblečených ´izvodčíkov´, ktorým nehodno veriť. A prv než bola postavená magistrála, premávali tade osobné vlaky podľa harmonogramu ´nezvestno kagdá´... Pravdaže, to všetko až na teroristov patrí nenávratnej minulosti. Transsibírsku magistrálu západný svet vníma ako spojnicu do rozprávkovej krajiny bohatstva prírodných zdrojov. A ešte čosi, najdlhšia železničná trať sveta od roku 1891 neviezla na svojich koľajniciach taký prinajmenšom ´čudný náklad´, akým sú nesporne podtatranskí kartári, ale ani potom, čo tri veľké písmená BAM v roku 1974 obleteli svet. Kolosálna stavba Bajkalsko-amurskej magistrály ešte tak isto ako Vysoké Tatry čaká na výraznejšie zviditeľnenie.

MEDZITITUL: Hviezdy múdro mlčia...

Vedenie klubu myslelo skutočne na všetko. Celá koľajnicová kartárska šou má aj svoje ´strážne oko´. Záhadný pán Maroš, pražský magik a veštec, na svojom pracovnom stole má rozložené mapy trasy medzi Popradom a Vladivostokom. Jeho zvláštne mierne oči ´ohmatávajú´ celú trať. Znalec záhad Tarotu dovidí nielen do diaľky, a budúcnosti, ale aj do hĺbok ľudského myslenia. Nie je spokojný. Čosi mu nehrá do karát: "Hviezdy zatiaľ mlčia, ale počas cestovania sa to zmení. Tarot však vystríha a núti k opatrnosti. V sade dvaadvadsať karát počnúc neoznačenou kartou Blázna, až po Svet, sústavne sa objavuje ten čudný pútnik. Mojou povinnosťou je predpovedať a nie meditovať o znameniach," hovorí veštec.

MEDZITITUL: Karty už ´prehovorili´

Neoznačená karta Blázon, podľa pána Maroša, má dosť ponurý význam: "Znepokojuje ma tieň za znamením. Nečakané nešťastie, ale určite neočakávaný začiatok čohosi nového. Môže to byť aj priaznivé znamenie, ale iba v prípade, ak Blázon je podporený šťastnými kartami. Jedno je však už zrejmé a dá sa to vyjadriť dvomi slovami: bláznovo riziko..."

Asistent magika a hviezdospytca symboly majstra vysvetľuje takto: "Celá 11-tisíc kilometrov dlhá trasa bude pre dvanásť kartárov z Tatier nesmierne náročná. Tieňové znamenia vyžarujúce z jedinej neoznačenej karty Tarotu sú nemenné, ale zároveň nemajú pevne stanovenú pozíciu. Je to akési tieňové naznačenie budúcich udalostí, ktoré ešte doplní majster počas cestovania podľa postavenia hviezd. Pútnická palica v rukách Blázna znamená cestu alebo cestovanie, ale podivné zviera (mačka alebo pes) sú symbolom vnútornej motivácie. Mordy chňapajúce po chodidlách Blázna sú jediným nebezpečenstvom. Inak povedané: Veľké nebezpečenstvo hrozí hráčom v okolí Bajkalského jazera. Niektorý z účastníkov cesty bude chcieť otvoriť okno, pretože ho k tomu budú iniciovať vetrom vzdúvané nedozerné vody jazera. Nič sa však nestane, keď cestujúci prekoná spomenuté nutkanie..."

Podľa hviezdospytcov však skutočné nebezpečenstvo na celú expedíciu čaká v oblasti mesta Čity, najviac však v okolí osady Čulman. "Pozor na odstavený nákladný vagón vedľa hlavnej trate," varujú zhodne obaja veštci kartárskej expedície. Toľkoto teda karty.

MEDZITITUL: Boris Lukov z Moskvy myslí pozitívne

Ing. Bobula celú kartársku expedíciu na trase Poprad - Vladivostok, ako aj jeho priateľ a kolega Boris E. Lukov, generálny sekretár Transsibírskej magistrály v Moskve, vidia pozitívne: "Bude to neľahká cesta, všeličo sa môže prihodiť, ale bude mať úspech. Nie je to iba honba za svetovým rekordom. Môj vzácny priateľ a kolega z Moskvy nás ubezpečil o svojej pomoci a podpore. Celou cestou budeme propagovať naše najmenšie veľhory sveta, budeme hovoriť s podnikateľmi, politikmi a turistami, že nielen magistrála sveta sa zmenila, ale aj služby sa menia v Tatrách k lepšiemu. Veď aj náš predseda klubu pán Prísľubský je hoteliér, ktorý certifikát odbornosti a korektnosti v poskytovaných službách získal v Nemecku."

MEDZITITUL: Veľmajster spod Tatier

Vladimír o expedícii do Vladivostoku má zhodný názor s prednostom popradskej železničnej stanice Ing. Bobulom: "Naša cesta skutočne nie je iba honba za svetovým rekordom, ale aj nezvyčajnou možnosťou prezentácie prírodných daností Vysokých Tatier. O to je to dôležitejšie, že transsibírska trať povedie do krajiny rozprávkového prírodného bohatstva. Jakutsko, jedno z najväčších svetových nálezísk zlata, majestátne nekonečné zelené vlny lesov, miesta takmer nevyčerpateľných zdrojov zemného plynu, zásob uhlia, železnej rudy, liečivých minerálnych vôd. Budeme sa stretávať s ruskými podnikateľmi. Kedysi to nebolo možné, všetko zameškané sa nám možno podarí dobehnúť..."

Veľmajster a nekorunovaný mariášový kráľ vie, o čom hovorí. Ľudia zmenili nedohľadné diaľavy tajgy, ale aj tajga zmenila ľudí. A takí ako mariášoví "blázni" spod Tatier isto po čase zmenia aj naše malé veľhory.

Dvanásť účastníkov mariášového turnaja je pripravených na cestu. Scenár ostáva v platnosti. Hráči sa budú striedať, všetko bude pod prísnou kontrolou komisárov, ale aj televíznych kamier a nezávislých rozhodcov. Tí všetci budú dbať na regulárnosť, ktorá je podmienkou zápisu do Guinnessovej knihy rekordov. Po návrate na Slovensko by sa mala uskutočniť tlačová beseda v redakcii denníka Korzár.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.