ženu - Evu." I keď kdekto (a pritom ani nemusí byť v parlamente) si je svojou nenahraditeľnosťou tiež istý, treba skromne sklopiť hlavu, lebo naše poslanie nie je až také dôležité pre ľudstvo ako to, ktoré mali naši praprarodičia. A tak ľudia skláňajú a skláňali hlavy, a hoci ešte pred chvíľkou žili, zomierajú, aby ich objavili (v lepšom prípade) archeológovia. Vďaka tejto profesii sme si istí, že hoci prvá písomná zmiemka o Košiciach je z r. 1230, ľudia sa v Košickej kotline vyskytovali už dávno predtým. Ich najstaršie obydlia, ktorých pozostatky boli odhalené, sú v Barci. Podľa datovania rádiokarbónovou metódou sa zistilo, že majú asi 40-tisíc rokov. Tento vek už naznačuje, že išlo o staršiu dobu kamennú, v ktorej žili aj slávni Flintstonovci. Všetko, čo mohlo byť, bolo teda z kameňa. Nástroje i zbrane. Takéto sa našli nielen v Barci, ale aj v Poľove, Myslave a Šaci (predtým to boli samostatné osady, teraz sú už pričlenené ako mestské časti ku Košiciam).
Našim predkom sa Košická kotlina na bývanie dosť pozdávala. Bola výhodná strategicky, lebo ju obklopovali kopce, prechádzala ňou výdatná rieka a na jej brehoch bola úrodná pôda. Takým praľuďom sa najlepšie bývalo v jaskyniach. Napr. aj na západ od dnešných Košíc pri Turnianskom Podhradí, pri Jasove a Ružíne, ako aj v jaskyni Domica. Okrem toho niektorí museli obývať aj akési zemľanky prikryté konármi a kožami, ktoré boli prichytené kameňmi. Tie sa postupne zdokonaľovali a praľudkovia pohodlneli. Aby nemuseli len loviť, chovali si také kozy, ovce a hovädá, ktoré netušili, čo ich čaká v živote po živote, a tak im neutiekli. Medzitým, keď už do príchodu Krista zostávalo len niekoľko tisícročí, ľudia sa začali od rozkoše aj zdobiť. Zavesili si na každý svoj "výtrčok" niečo drevené, kostené alebo kovové. Aby bolo čo zobliekať, aj odev sa stával rafinovanejším.
Vzrušujúco sa však dajú odkrývať nielen šaty, ale i vykopávky a v nich napr. aj kostry, a nemusíte byť ani nekrofilom. Už v 19. storočí sa našli mamutie kosti pri Ťahanovciach v koryte Hornádu. Jednu z nich potom zavesili na reťaz v Dóme sv. Alžbety, lebo si to vedeli vysvetliť len tak, že to bude kosť obra. Podľa iných to mohla byť kosť nejakého svätca. Ako vývoj prírodných vied išiel dopredu, cirkev prišla na to, že to nie je ľudská, ale mamutia kosť. Túto kosť obra či vlastne mamuta si môžete pozrieť vo Východoslovenskom múzeu. A tam nájdete zaujímavých vykopávok habadej.
Ďalšie pozoruhodné nálezy sú v Archeologickom múzeu v Nižnej Myšli, iba 15 km vzdialenej od Košíc. V dobe bronzovej tam bol komplex opevnených osád a pohrebiská. V osadách sú odkryté ulice, základy domov a v nich hlinené pece a mnohé predmety z kameňa, bronzu, zlata a kostí. Archeológom sa najlepšie hľadalo v tzv. smetiskových jamách. Ide o to, že všetko, čo obyvatelia vyhodili, sa tam zakonzervovalo a objaví sa ako nový nález. V iných jamách zasa našli pohodené časti ľudí či celých zviazaných ľudí, ktorí boli určite takýmto spôsobom obetovaní.
Okrem tohto svetoznámeho náleziska archeológovia už čiastočne preskúmali Košický hrad, areál dominikánskeho kostola a počas komplexnej rekonštrukcie Hlavnú ulicu a aj bočné uličky. A stále sa odkrývajú nové a nové nálezy v Barci, Šebastovciach, Krásnej nad Hornádom či Nižnej Myšli. Veď územím Košíc a okolia sa už prehnali Skýti, Kelti, Dákovia, Vandali, Kvádi, Góti, Huni, ba dokonca aj my Slovania.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
