napnutý ako luk do extrému. Kain vraždí Ábela. V nasledujúcej biblickej sekvencií sa objavuje sám Boh v úlohe vyšetrujúceho sudcu... Kain: prvý vrah. Ábel: prvá obeť. Násilie a rezignácia. Konfrontácia medzi zločinom a trestom. Medzi biblickými knihami nás priamo drtí kniha Jóbova. Z magických dogmat sa vynára pôvod zla... Prvý omyl človeka. Adam mlčí, nemo počúva. Eva rozpráva: stretla som v raji Satana... Pôvod poznáme, dôvod ostáva bez vysvetlenia. Dodnes. Žiadna biblická historka v sebe netají toľko nezodpovedaných otázok. Nezabiješ! - žiada Desať božích prikázaní. Kain vraždil a podobne konajú generácie potomkov po stá a tisícročia...
"Najväčším úspechom Satana je, že sa mu podarilo presvedčiť kniežatá, kráľov a mocných tohto sveta, že neexistuje," tvrdí filozof a páter hradu Sokoľa. S obavami sleduje počínanie pani grófky. V modlitbách sa neutopia zlé znamenia nad hradom. Čas ukáže, čas nepozná zľutovanie.
Hrad Sokoľa, známy tiež ako Košický hrad, sa strmo vypína nad mohutnými korunami stromov a nad mestom Košice. Rozmery hradu sú ozrutné, hrúbka opevnení a múrov jedinečná. Nedobytná pevnosť. Pod nádhernou kamennou rozprávkou sa prevaľujú vody Hornádu. Príbehy a legendy o hradoch začínajú zvyčajne monotónnym výkladom dynastií mocnárov. Hrad Sokoľa je však výnimkou. V roku 1430 po dlhých a únavných prieťahoch a súdnych sporoch sa dostal do vlastníctva mesta Košice. Mesto však nepotrebovalo hrad, ale iba majetky a lesy, pretože už v tom čase bolo opevnené dvojitými hradbami. A tak hrad pustol. Ján Jiskra na príkaz kráľovnej Alžbety Sokoľu dal zbúrať. Stalo sa tak v roku 1449. Dôvod bol strategický. Hrozilo, že hrad obsadia lúpežní rytieri, alebo nepriatelia koruny. Mohutný hrad už nikto neobnovil. Prebývali v ňom netopiere a vtáky. Dávny zločin taja jeho kamenné múry. Čas, kamene i desivú legendu roztrúsil po okolí. Pozbieral som útržky slov a črepov, aby som vymodeloval tragický príbeh skamenenej legendy.
Múdry a vzdelaný páter so znepokojením sledoval zmenu v chovaní sluhu Tomáša. Poľovačka nedopadla dobre. Zblúdilá strela zasiahla hradného sokoliara. Padol dole tvárou. Čudné bolo, že šíp mu trčal z chrbta. Nešťastná náhoda, alebo úkladná surová vražda? Ešte žil, keď sa hradný pán naklonil nad jeho telom. "Pane môj, slúžil som ti verne celý život, pomôž mojej dcére, ostala sama v sokoliarni," prosil svojho pána. To boli jeho posledné slová.
Na druhý deň si gróf dal zavolať sokoliarovu dcéru, aby splnil posledné želanie verného sluhu. Katarínka mala vyplakané oči, pred mladým pánom stála nerozhodná, plachá. Pred rytierskou sieňou poletoval nepokojný sokol. Pani Borbála, matka mladého grófa, prišla aj so sluhom Tomášom. Presvedčila syna, aby za hradného sokoliara vymenoval práve jeho, lebo je to schopný mladík. "Nech sokol rozhodne, kto mu bude pánom," povedal gróf. Vyšli na nádvorie, natiahli si kožené rukavice. Obaja vystreli ruky. Vták zakrúžil nad nimi a potom si sadol na rameno Katarínky. "Je rozhodnuté," povedal gróf a s úľubou pozeral na krásnu sokoliarku. Nezbadal zlý záblesk v očiach svojej matky, ktorá urazene odišla. "Alea iacta est (kocka je hodená)," doložil gróf. Osud rozhodol.
Ženy majú okrem šiesteho zmyslu aj zvláštnu intuíciu, ktorá ich málokedy sklame. Grófka pochopila, že jej syn sa zamiloval do obyčajnej slúžky. Urodzený pán a dievča z ľudu, to je hrubá urážka grófskeho majestátu, nie, to sa nesmie stať, uvažovala v duchu. Gróf sa skutočne zamiloval a veľa času trávieval v dome sokoliara. Tí dvaja si rozumeli. Vhodná príležitosť, ako svadbu prekaziť, prišla onedlho... Kráľ vyhlásil vojnu a šľachtici krajiny sa vydali na ťaženie proti nepriateľovi. Pán hradu Sokoľa Katke sľúbil, že hneď po návrate vyhlási slávnostne a verejne čas sobáša.
Pán hradu Sokoľa bol na bitevnom poli už tretí mesiac. Grófkin prísny pohľad premeriaval Katku čoraz zlostnejšie. Raz si ju dala zavolať. "Kata, čo sa to s tebou robí, stále si hrubšia!" Sokoliarka sklopila oči. "Povedz, od koho?" naliehala grófka. Katka v pomykove šepla. "Od mladého pána..., budeme sa brať až sa vráti." Grófka akoby skamenela. Lomcovala s ňou zlosť, viac otázok nemala. Katka sa ticho vytratila zo siene a vrátila sa do sokoliarne. V srdci s obavami pred grófkiným hnevom a pod srdcom s novým životom.
Sluha Tomáš dostáva od svojej panej tajné inštrukcie. Sprisahanci kráčajú do sokoliarne. Treba sa zbaviť drzej a domýšľavej slúžky. Katka práve kŕmi sokolov, úctivo pozdraví paniu, ktorá už nedokáže tajiť svoj hnev. Nevraživo gáni na sokoliarku. Potom udrie, Katka padá na zem. Rukami chráni život pod srdcom. To grófku ešte viac rozzúri. Pozrie na Tomáša. Ten koná. Kope do ležiacej Katky, bije ju palicou, až nešťastné dievča prestane javiť známky života. "Zakop ju niekde za hradbami," prikazuje. A sluha Tomáš opäť koná.
Noc bez hviezd. Dole pod hradbami mesta Košice horia strážne ohne. Žiara sa odráža od nízko plávajúcich oblakov. Z diaľky počuť dunenie hromu. Občas nebo pretne ohnivý meč blesku. Je to desivá a ponurá scéna. Zlý sluha vychádza z hradu bočnou bránou. Na pleci vlečie doráňané telo mŕtvej Katky. Neďaleko hradieb je plytký hrob. Pohreb bez kňaza a modlitby a bez piety. Na zeminu navŕši skaly. Vracia sa späť do hradu, začína pršať. Svedomie ho neťaží. Prechádza okolo priekopy. Nočnou tmou sa mihne tieň. Vták, sokol...? Nikto to nevyjaví. Sluha stráca rovnováhu a padá ako kameň do hlbokej temnoty.
Gróf po návrate z vojny hľadá svoju milú Katku. Jeho prvá cesta vedie do sokoliarne. Domček je prázdny. Matka iba nervózne mykne plecom. Nemá čas na pletky so slúžkou. Isto ušla s nejakým košickým žobrákom. Pripravuje veľkolepú hostinu na počesť návratu syna víťaza. Vysoko nad hradom krúži sokol. Gróf natiahne ruku, vystrie rameno. Vták však lieta okolo neho, akoby chcel čosi naznačiť. Potom letí k bránke v hradnom múre. Gróf a zlé tušenie ho nasledujú. Sokol si sadne na hŕbu kamenia, pod ktorou je čerstvá hlina. Tušenie sa mení v hroznú skutočnosť. Horúčkovito odhadzuje kamene, mečom rozkopáva zem. Nemo stojí nad dotýraným telom svojej milej. Gróf zopne ruky k modlitbe, ako ho učil v mladosti páter. Sokol stále krúži nad hrobom. Potom klesá k zemi. Od žiaľu mu puklo srdce.
Grófka - Satan v sukni, pripravuje hostinu na počesť návratu syna. Z Košíc priniesli furmani sudy s pivom a vínom. Stoly sa plnia koláčmi, mäsom a ovocím. Prichádzajú vznešení hostia z okolitých hradov. Muzikanti vyhrávajú. Budeže to skvelá zábava. Každý čaká, kedy sa objaví v hodovacej sieni gróf. Čas pokročil a mladého pána niet. Nie je vo svojich komnatách, ani v sokoliarni. Grófka zrazu zbledne. Desí sa myšlienky, ktorá ju opantala nečakane ako blesk z jasného neba. V našuchorených šatách vystupuje na hradby. Dole pod múrom vidí rozkopaný hrob a dve nehybné telá...
Významní hostia z mesta Košice, hradní páni, veľmoži a dámy v slávnostných róbach sa zabávajú. Z hodovacej siene zaznieva veselá vrava a hudba... A opäť počuť šuchot krídiel, okolo hradnej pani preletí vták, možno sokol, ktohovie. Zlá žena stráca rovnováhu a padá do hlbín, kde už na dne hradnej priekopy na ňu čaká kostra sluhu Tomáša...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
