Vandu Konečnú, herečku

1. Existuje udalosť, jav alebo vec, ktorú si dodnes nedokážete vysvetliť?

- Ja som stará bosorka. Všade, kde sa veští a hovorí o paranormálnych javoch, tam som. Veľmi ma to zaujíma a verím aj na energie, duše a ezoterické veci. Ale zároveň si to neviem vysvetliť. Napr. sny, intuíciu, ktorá sa ma veľmi týka, osudovosť a ešte mnoho iných takýchto vecí.

2. Kedy ste mali zo seba najlepší pocit?

- Keď som vedela, že som niekomu pomohla. To je také "fajné". Alebo keď človek obdaruje niekoho niečím, po čom ten druhý dlho túžil. Vtedy mám veľmi dobrý pocit.

3. Kto a kedy za vás ťahal horúce gaštany z ohňa?

- Za mňa ani veľmi nie. Ja som totiž napr. v práci veľký profík a som veľmi zodpovedná. Aj keď mi je zle, viem sa premôcť a siahnuť radšej na dno svojich možností. Ako napríklad v Monte Christovi, ktorého nedávno dávali v televízii. To som natáčala po pol roku hrania 30 predstavení mesačne, okrem toho som mala zápal stredného ucha so zvukovodom, na pol hlavy som nepočula, brala som antibiotiká... Takže hluchá speváčka, navyše veľmi unavená, skoro s uzlíkmi na hlasivkách a napriek tomu som to odspievala a odhrala. Ale to už bol naozaj môj totálny strop. No urobila som to, lebo som nemala voľbu. Leona Machálková bola akurát tehotná, tak čo sa dalo robiť. Ja by som napr. nemohla neodohrať predstavenie len preto, že mi je zle. Bolo by mi ľúto tých 50 ľudí z mančaftu, čo by odišlo domov bez honoráru a že sme domov poslali 1700 ľudí.

4. Ak by ste sa mohli prevteliť, kým alebo čím by ste chceli byť v budúcom živote?

- Ja som premýšľala, či nie je lepšie byť chlapom a myslím, že v určitom smere určite je. Ale ja by som chcela byť chlapom, ktorý vie rodiť, lebo by mi bolo ľúto, že si mám nechať ujsť ten zázrak zrodu. Ale inak by som to pokojne brala.

5. Čo vám zabudli dať sudičky do vienka?

- Trpezlivosť, to je u mňa "prúser". A som na dobrej ceste učiť sa odpúšťať, hoci je to veľmi ťažké. No inak nič. Som dokonalá (smiech).

6. Čo vás otravuje?

- Hlúposť, arogancia, nezodpovednosť, povrchnosť, amaterizmus, diletantstvo, čakanie a smrad.

7. Kedy ste zažili najväčšie prekvapenie?

- Keď mi moja mama, ktorú som na rok poslala do Bolívie, zavolala z Maďarska, že je tu a že si mám pre ňu prísť. To bol január, mínus dvadsať stupňov, záveje... Ja ju na rok pošlem do tropickej krajiny a ona o mesiac zavolá, že mám pre ňu prísť...

8. Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?

- Nešla by som vykradnúť banku. Ja som sraľo, ani do električky nevojdem bez lístka. A ešte by som nespala so ženatým mužom. Zo zásady.

9. Zažili ste situáciu, keď vám zostal rozum stáť?

- Jaj, každý druhý deň. To je ten spomínaný diletantizmus, hlúposť a povrchnosť ľudí.

10. Čo vám vždy urobí obrovskú radosť?

- Keď vidím stelesnenie svojich snov. To znamená, že existuje pravá láska, trvalá láska, večná láska, niečo čo je dnes už minulosťou, niečo čo sa už nenosí. Mám rada čestnosť, som totiž veľmi staromódne a konvenčne vychovaná.

11. Máte na niečo obe ruky ľavé?

- V živote nenapíšem pekný text alebo scénar. Ja píšem iba také hlúposti ako 5 ročné decko. Určite by som nebola scénaristkou, nejdú mi slohy, básničky. Spadla hruška zelená by bolo maximum, čo by som zvládla. Ale inak som, myslím, multifunkčná.

12. Kedy ste mali chuť prepadnúť sa pod zem?

- No, mala som. Ale je to taký strašný trapas, že keby som to teraz povedala, tak sa znásobí a zažijem ho ešte raz. Takže to nemôžem prezradiť.

13. Kedy ste prestali byť dieťaťom?

- Myslím, že nikdy neprestanem byť dieťaťom. Ja si totiž zachovávam ilúzie, ktorých sa nechcem vzdať, aj keď ma k tomu svet núti.

Autor: ato

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.