to tak, aby sme rastlinám dodali konkrétne živiny.
Prihnojovanie
Výskumy preukázali, že sa k pravidelnému prihnojovaniu nehodia plné hnojivá, ale používajú sa špeciálne hnojivá, ktoré už sú pripravené pre určité skupiny rastlín. S týmto označením ich tiež nájdeme v obchodoch. Rastlinám totiž musíme dodať iba tie živiny, ktoré im chýbajú.
Prehnojením by sme napáchali väčšie škody, než kedy sme nehnojili vôbec. Napríklad dusíkatými hnojivami neprihnojujeme zeleninu v druhej polovici vegetačného času, aby plody neobsahovali príliš mnoho dusičnanov. U niektorých trvaliek sa zas neodporúča prihnojovať v neskorom lete. Zelené časti rastlín by príliš vyrástli a v zime by ich poškodil mráz. Hrach, fazuľa, šalát alebo redkvičky prihnojujeme len mierne, naopak napríklad paradajky, zeler, čínsku kapustu alebo tekvica vyžadujú vyššie dávky. Orientačne tiež môžeme určiť, ktoré živiny rastlinám chýbajú. Ak vyzerajú nezdravo a listy sú svetlejšie, než by mali byť, môže im chýbať dusík. Zakrslý vzrast s minimom koreňov signalizuje nedostatok fosforu, pri nepeknom kvete či malých plodoch chýba draslík. Žlté či hnedé škvrny na okrajoch signalizujú potrebu horčíku a žltnutie hlavne na mladších výhonoch môže mať na svedomí málo železa. Presnú potrebu živín však zistíme iba aktuálnym rozborom pôdy.
Zelené hnojenie
Môžeme ho použiť v júli alebo v auguste, pretože je to najlepší čas. Pod pojmem zelené hnojenie rozumieme nasledujúci postup. Zo záhonov odstránime burinu a vysejeme rýchlo rastúce rastliny, ktoré za veľmi krátky čas vytvoria súvislý porast a teda i dostatočné množstvo zelenej hmoty. Tú potom na jar vpravíme nie veľmi hlboko do pôdy. Pôdne organizmy hmotu rozložia a po čase z nej vytvoria živný humus. Hodia sa k tomu hlavne tieto rastliny: bôby, horčica, hrach, ďatelina, komonica, lupiny, pohánka a ďalšie. Účinnejšie je vysievať ich v zmesiach.
Stromom môžeme po použití zeleného hnojenia znížiť dávku kompostu alebo hnoja až o polovicu. Rastliny pestované ako zelené hnojenie naviac pôdu obohacujú o dusík.
Postrek tekutým hnojivom na list
Listová výživa účinkuje veľmi rýchlo a účinne, pretože živiny nie sú spotrebovávané inými rastlinami, napríklad v ovocnomm sade trávou a podobne. Tento spôsob sa používa spravidla v prípadoch, kedy majú rastliny dočasný nedostatok niektorých živín, alebo len ako prihnojovanie. Klasické hnojenie normálnym hnojivom totiž listová výživa úplne nenahradí. Striekame najlepšie v podvečer, aby sa kvapôčky tekutiny nevyparili a zostali na povrchu listov dlhší čas. Snažíme sa o čo najjemnejší hmlovitý rozstrek a nepreháňame množstvo. Tekuté hnojivo by sa zlialo do väčšej kvapky a tá by z listov stiekla na zem. Radšej striekame niekoľkokrát počas vegetácie. Najvhodnejšie sú viaczložkové tekuté hnojivá. Kvitnúce rastliny však týmto spôsobom nehnojíme.
Ak stromy prihnojujeme v priebehu vegetácie
Hnojíme liadkom vápenatým alebo liadkom amónnym s vápencom. Polovicu dávky dáme pred kvitnutím, polovicu v lete. Nižšie dávky použijeme u mladších stromčekov a obyčajne u kôstkovín, starým stromom alebo stromom veľmi obaleným ovocím, dávku zvýšime. Rovnako sa zachováme u kôstkovín a drobného ovocia a v prípade, kedy pod stromami pestujeme ešte ďalšie rastliny. Pod korunou stromu vyhĺbime súvislé rýhy alebo zeminu narušíme na niekoľkých miestach rýľom, a do týchto otvorov nalejeme tekuté hnojivo. Pokiaľ je príliš sucho, nalejeme najskôr vodu a potom až hnojivo. Tým bude zaistené, že sa ozaj dostane až ku koreňom.
Pre tento spôsob prihnojovania môžeme použiť tradičný recept: 1 objemový diel močovky zriedime 4 až 5 dielmi vody; skvasený slepačí trus, králičie bobky alebo kravince zriedime 1:10. Pri hnojení vínnej révy sa uvádzajú pomery 1:7 u močovky a 1:12 u kvaseného roztoku. Kravince a králičí trus majú menšie množstvo živín, preto ich nemusíme natoľko riediť vodou. K prihnojovaniu tiež môžeme použiť ľahko rozpustné priemyselné hnojivá.
(ji)
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
