časť hlavného hrebeňa medzi Salatínom a Volovcom je pravou vysokohorskou túrou so všetkým, čo k tomu patrí - teda s exponovanými, skôr lezeckými než chodeckými úsekmi, s umelými zabezpečovacími pomôckami na strmých skalnatých úsekoch, ktoré možno smelo porovnať s niektorými alpskými zabezpečenými cestami - via ferratami, či klettersteigmi. Zároveň však ponúka nádherné, vzrušujúce zážitky a jej absolvovanie možno považovať za slušný športový výkon.
Západné Tatry sa geomorfologicky členia na šesť častí - jednou z nich sú Roháče, na ktorých sa najviac v pohorí podpísala ľadovcová modelácia terénu. Ako už názov napovedá, pre Roháče sú typické rozoklané, ´rohaté´ hrebene, strmo spadajúce do kotlov najmä na severnú stranu. Práve hrebeň Roháčov je spomínanou turistickou perlou pohoria. Za azda najznámejší a najvyhľadávanejší vrch tejto skupiny pasujú turistické bedekre Ostrý Roháč (2 087 m).
Dvojvrcholový Ostrý Roháč tvorí spolu so susednými vrchmi Plačlivé (2 125 m) a Volovec (2 063 m) charakteristickú siluetu pohoria. Od hraničného Volovca na severe ho delí významné Jamnícke sedlo (1 908 m), s Plačlivým na juhozápade ho spája exponovaný, atraktívny žulový hrebeň. Východné a juhovýchodné strmé svahy Ostrého Roháča spadajú do Jamníckej doliny a vytvárajú v jej závere úchvatnú scenériu.
Na opačnej, severozápadnej strane je hrebeň Ostrého Roháča záverom Smutnej doliny, ktorá je hornou časťou Roháčskej doliny. Ľadovcový charakter doliny je zrejmý na prvý pohľad, v čase posledného zaľadnenia mal tunajší ľadovec až 9 km dĺžky a 200 m hrúbky.
Skutočnou ozdobou sú štyri Roháčske plesá sa hornej terase a v kotli Smutnej doliny. Ich okolie je považované za prírodovedecky najhodnotnejšie územie Západných Tatier s mnohými vzácnymi formami reliéfu a živou i neživou prírodou. Plesá v Smutnej doline nemajú špecifické mená, najväčšie z nich je Prvé (Dolné) Roháčske pleso s rozlohou 2,2 hektára. Týmto parametrom je to zároveň najväčšie pleso v Západných Tatrách. Za ním nasleduje Štvrté (Horné) Roháčske pleso s rozlohou 1,45 hektára a hĺbkou vyše 8 metrov, čo je najviac z Roháčskych plies. Ďalšie dve plesá sú menšie.
BEDEKER
Prístup: V skupine Ostrého Roháča je hustá sieť značených turistických chodníkov. Za skutočnú lahôdku možno považovať výstup z Roháčskej doliny, od chaty Zverovka (1 000 m). Trasa začína po červenej značke a najskôr vedie po asfaltovej ceste hore dolinou až bývalej Ťatliakovej chate a jazeru (1 370 m, 1:30 h). Tu sa začína výstup stúpvaým traverzom záveru Smutnej doliny po modrej značke až na križovatku (2:15 h), odkiaľ je v sezóne (16. 6. - 30. 10.) možné odbočiť k Roháčskym plesám (s návratom 1 h). Modrá značka prudko stúpa v skalnatom teréne až do Smutného sedla (1 962 m, 3:30 h). Tu sa začína červeno značená hrebeňovka s exponovanom, skalnom teréne s reťazami a kramľami. Nasleduje výstup na Plačlivé (2 125 m, 4:15 h), po ňom vzdušný hrebeň na Ostrý Roháč (2 087 m, 5:15 h) a zostup do Jamníckeho sedla (6 h). Z neho stúpa chodník na Volovec (2 063 m, 6:45 h), kde opúšťa hlavný hrebeň a červenú značku. Trasa pokračuje po hranici s Poľskom po modrej značke na Rákoň (1 876 m, 7:30 h), odkiaľ zostupuje po žltej značke do sedla Zábrať (1 656 m, 8 h), následne po zelenej späť k Ťatliakovej chate (8:30 h) a dole na Zverovku (10 h). Táto nádherná túra je náročná, dlhá, vyžaduje dávku kondície a schopnosti pohybovať sa v exponovanom teréne s náležitou opatrnosťou. Vonkoncom nie je vhodná pre ľudí so závraťami a v zlom počasí radšej vôbec pre nikoho. V zime je hrebeň Roháčov výlučne lezeckým terénom.
Zaujímavosti okolia: okolitý hrebeň Západných Tatier (Baníkov 2 178 m, Tri Kopy 2 163 m, Smutné sedlo 1 962 m, Plačlivé 2 125 m, Jamnícke sedlo 1 908 m, Volovec 2 063 m), Roháčska dolina, Spálená dolina, Smutná dolina, Rákoň (1 876 m), Žiarska dolina, Jamnícka dolina, Smrek (2 071 m), Baranec (2 185 m), Jakubiná (2 194 m).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
