Kanonier sa po dvoch rokoch rozhodol, že na hokejový dôchodok sa ešte necíti

Sportnet|25. sep 2004 o 00:00

Zvolen - Nejeden hokejista, čo pôvodne odišiel z arény s úmyslom, že nadobro končí s kariérou, sa neskôr rozhodol pre návrat. Medzi comebackových

borcov patrí aj Vlastimil Plavucha (na snímke). V novembri bude mať síce 36 rokov, ale jeho zlaté ruky sú ešte nebezpečné. Dokázal to aj naposledy v utorok v stretnutí v Nitre, kde skóroval už v 28. sekunde. "Nevylučujem, že to bol môj najrýchlejší gól v extraligovom meraní síl," uviedol známy kanonier, ktorý patrí medzi historicky najlepších zakončovateľov v najvyššej súťaži a ktorý sa na ľade ukázal po dvojročnej pauze. Borec, ktorý sa tešil z dvoch majstrovských titulov v Košiciach a patril medzi lídrov v tomto kolektíve v polovici 90. rokov uplynulého storočia, sa však len ťažko podľa vlastných slov dostáva do zápasovej pohody. "Stále nie som spokojný s tým, čo odvádzam v zápasoch. Ešte to potrvá nejaký čas, kým sa priblížim k tej pohode, ktorou som oplýval predtým. V lete to boli muky, potreboval som dohnať resty. Hoci som sa aj predtým udržiaval v kondícii, v príprave som potil krv. Niekto neznáša galeje pri naberaní fyzičky, no a pre mňa špeciálne nikdy behy a silové cvičenia neboli po vôli."

Plavucha po tom, čo pôvodne opustil pozíciu hokejistu, chcel zostať pri športe a pustil sa do rôznych projektov. Medzi iným robil aj v agentúre zameranej na prestupy hráčov, potom sa dostal na post športového manažéra v Žiline, ktorý ale v priebehu uplynulého ročníka predčasne opustil. "Aktívny hokej mi ale stále chýbal a keď som skončil ako funkcionár, objavili sa prvý raz myšlienky o tom, že by som to predsa len skúsil." Vlasto najprv s týmto nápadom zoznámil trénera HKm Jána Jaška. Konzultoval svojej rozhodnutie s ním, lebo vedel, že pokiaľ kouč šmahom ruky návrh zamietne, nemalo význam pechoriť sa. Vraví sa síce, že ak sa človek naučí bicyklovať a plávať, nemal by to nadosmrti zabudnúť, lenže ak chce ktosi pokračovať vo vrcholovom hokeji aj po pauze, musí pridať viac než len bežné návyky. "Nerád by som výkonnostne upadol, stratil sa v priemere."

Ani taká osobnosť, ako on, nevedela, či si vybojuje miesto v áčku. Dohoda hovorila o tom, že do konca augusta je krajný termín na presvedčenie trénera. Nadškrtli sme navrátilcovi, či medzi motívmi figuroval aj útok na primát najlepšieho strelca ST extraligy a vytlačenie Kolníka. Zasmial sa. "To nie je podstatné, veď nemožno zabudnúť ani na Arneho Krotáka a on sa už strelecky prejavil... A koľko gólov by som chcel streliť? To by nevedela ani veštica, keby som za ňou prišiel. Žiadny hráč si nepovie, že toľkokrát bude úspešný, a to ani pri najlepšej forme. Všetko je vo hviezdach. "

Plavucha chce byť užitočný pre mužstvo aj vtedy, ak by mu to nesypalo a verí, že zúročí svojej dlhoročné skúsenosti nielen zo slovenskej scény, ale i zo zahraničia a z vystúpení v národnom mužstve. "Hoci počas prestávky, keď som v tíme chýbal, sa niečo pomenilo, predsa len viacerých spoluhráčov poznám. Rovnako tak aj prostredie, klímu a ambície mužstva. V kvalitnom celku sa musí snažiť každý jednotlivec, mňa nevynímajúc a mienim dokázať, že miesto v zostave mi patrí nie na základe zásluh, ale skutočnej kvality," prezradil odhodlanie Vlastimil Plavucha.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Kanonier sa po dvoch rokoch rozhodol, že na hokejový dôchodok sa ešte necíti