Rozdiel je v tom, že kým prvé dva sú veľké úspechy koalície, to tretie je trápna prehra. Ešte aj vtedy, keď väčšina vládneho spolku - KDH, ANO, a značná časť SMK - návrh podporila.
O čo ide? V prípade, že parlament neschváli vládou predložený rozpočet na budúci rok, štát sa bude riadiť podľa zákona o rozpočte na rok minulý a nie podľa neprijatého návrhu vlády. To je podstata novely. Paradoxné a príznačné je, že vecné argumenty pre takúto "reformu" ani jeden poslanec nevidí; práve naopak, dokonca aj František Mikloško, ktorý návrh inicioval, i celé KDH a ďalší, ktorí to podporili, korporatívne uznávajú, že ísť podľa smerných čísiel na rok 2004 by bolo nevýhodné fakticky pre všetky rezorty, keďže výdavky sa medziročne všade zvyšujú. Prevážili ale pohnútky politické; konkrétne obava, že Mikloš a Dzurinda sa nebudú snažiť o dohodu so zvyškom koalície, pretože stará úprava provizória ich k tomu nemotivuje, takže im bude stačiť, ak predlohu ministerstva financií pretlačia cez vládu vo väčšine s ANO a "ešte sa na tom budú zabávať". (Pekný nezmysel - práve toto hlasovanie ukázalo, že ANO je v hre o rozpočtové miliardy viac na strane KDH ako SDKÚ.)
Toto sú argumenty akože "oficiálne". Finta na hlúpych. V reáli vidíme prízemnú nátlakovú akciu s cieľom zlepšiť si "negociačnú pozíciu" proti Miklošovi v spore o tzv. rozpočtové priority. O prízemnosti môžeme pokojne hovoriť preto, lebo táto novela rozpočtových pravidiel úplne nadraďuje stranícky záujem nad verejný. Ako inak ju hodnotiť, ak všetci uznávajú, že keby k provizóriu podľa nového modelu naozaj došlo, nebude možná napr. práve schválená fiškálna decentralizácia, čerpanie fondových peňazí z EÚ a pod. Čo je toto za politiku?? Také čosi je neobhájiteľné, ešte aj keby bolo pravdou - akože nie je - že štrnáste platy hasičov a dotácie pre družstevníkov sú verejný záujem. Znížili sa k takejto sprostosti len preto, aby vyžmýkali z Mikloša tých cca 10 miliárd, ktoré tvrdí, že nemá. Alebo - o čom otvorene stále nehovoria - aby ho donútili zvýšiť plánovaný deficit. (3,4 percenta HDP bez zarátania nákladov na dôchodkovú reformu.) Vnútri SMK i ANO sa o alternatíve navýšenia schodku už vážne uvažuje, Csáky dokonca čosi naznačil aj verejne. (Len v zátvorke si povedzme, že keby verejné výdavky zamrzli na úrovni roka 2004, až taká veľká tragédia by sa nekonala. Deficit by klesol asi na 20 miliárd, čo je cca 1,5 percenta HDP. A to by bolo len dobre - hahaha. Smiať sa ale s čistým srdcom nemôžeme, lebo na strane druhej by takéto krátenie vzhľadom na už prijaté zákony vyvolalo aj obrovský chaos.)
Nejde však iba o ekonomické argumenty. Táto parlamentná akcia má síce politické pozadie, politicky i systémovo je však takisto nepodložená. Začiatkom leta, keď štyri vládne strany vážne uvažovali o prijatí tzv. dodatku ku koaličnej zmluve, myšlienku napokon zavrhli so zdôvodnením, že o základných veciach sa budú rozhodovať v konsenze. Nazvali to džentlmenskou dohodou. Pričom osobne Pavol Hrušovský, hlásateľ novej politickej kultúry, vtedy povedal, že čo sa týka rozpočtu, platí nielen konsenzus, ale aj to, že strany "nebudú vopred zverejňovať svoje priority". Vidíme teda váhu "džentlmenskej dohody" - celé Slovensko už týždne debatuje o prioritách (nielen) KDH. A nástrojom rozpočtovej diskusie je mediálne vydieranie, ktorému teraz nasadil korunu hlasovací pakt s časťou opozície.
Politickú nepodloženosť dokumentuje aj spomienka na predchádzajúce roky. Zápas o rozpočtové miliardy je od nepamäti koloritom každej jesennej sezóny. Vždy sa napokon veci akosi utriasli. Napríklad vlani kulminovala koaličná zvada začiatkom decembra a v druhom čítaní v parlamente ešte "pumpli" Mikloša o 800 miliónov. (Čisté deja vu - SMK pýtala zvýšenie pre družstevníkov, KDH na financovanie regionálneho školstva a Rusko na ivestičné stimuly.) To, že teraz žiadajú desaťnásobok, je, po prvé, dané časovým predstihom - je ešte len september, v júni presahovali požiadavky rezortov možnosti o 30 miliárd. Po druhé je to dané zvýšeným apetítom z dobrého vývoja daňových príjmov. V podstate sa ale v rozpočtovej debate nedeje nič takého, čo by tu už desaťkrát nebolo. Politický dôvod hnať veci na ostrie noža a privolávať chaos, ktorý v prípade nedohody môže nová úprava provizória skutočne spustiť, jednoducho nebol.
Napokon: Keby sa neschválenie rozpočtu v NR SR stalo realitou, vláda musí pokus na najbližšej (lepšie mimoriadnej) schôdzi opakovať, a ak ani ten nevyjde, tak rezignovať. To je bežná prax všade vo svete. KDH a spol. ale radšej schvaľujú nezmyselné novely, lebo chcú mať všetko - aj Dzurindu s Miklošom na krátkej uzde, aj vykŕmené vlastné rezorty, aj podiel na moci v takej vláde, ktorej ako celku nedôverujú. To je absurdné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
