strieborných mincí vysokej numizmatickej hodnoty. Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodla, že Slovensko neporušilo Kopeckého právo na ochranu majetku a zvrátila tak predchádzajúce rozhodnutie súdu.
Kopeckého otec bol v roku 1959 uväznený za to, že si ponechal 131 zlatých a 2151 strieborných mincí vysokej numizmatickej hodnoty, ktoré nakoniec zhabal štát. V roku 1992 požiadal Kopecký o reštitúciu otcových mincí. Senický súd následne uznal, že žiadateľ nemôže splniť podmienku zákona o reštitúciách z roku 1991 a dokázať, kde sa požadovaný majetok nachádza. Senický súd preto vyzval ministerstvo vnútra, aby mince Kopeckému vrátilo. Ministerstvo sa však odvolalo a v roku 1997 súd v Bratislave Kopeckého žiadosť odmietol s tým, že žiadateľ nesplnil podmienku presnej lokalizácie požadovaného majetku a nedokázal, že mince sa skutočne nachádzajú na ministerstve. Toto rozhodnutie potvrdil aj najvyšší súd, Kopecký sa preto v roku 1998 obrátil do Štrasburgu.
Štrasburský súd v roku 2003 rozhodol, že Slovensko porušilo Kopeckého právo na ochranu majetku (článok 1 protokolu 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach) a prisúdilo žalobcovi odškodné vyše 13 000 eur. Slovenská vláda však požiadala, aby sa prípad posunul pred veľkú komoru ESĽP. Veľká komora včera pomerom hlasov 13:4 rozhodla v prospech Slovenska. Medzi sudcami, ktorí hlasovali proti Slovensku, bola aj slovenská zástupkyňa v ESĽP Viera Strážnická.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
