dobre, ako si to americká vesmírna agentúra NASA predstavovala. Ak sa trochu pohráme so slovom "nedopadla", ktoré má doslovný i prenesený význam, príčinou toho, že uvedená misia nedopadla podľa predpokladov vedcov, je to, že návratové puzdro tejto sondy nedopadlo na zemský povrch tak ako malo. Návratové puzdro sondy Genesis so vzácnym nákladom z vesmíru sa malo totiž 8. septembra zniesť na Zem na padáku, pričom ho ešte vo vzduchu mal zachytiť pomocou špeciálneho háku vrtuľník, pilotovaný špeciálne vycvičenými pilotmi. Žiaľ, stala sa tá najbanálnejšia porucha aká sa mohla stať: brzdiaci padák návratového puzdra sa neotvoril. Namiesto mäkkého zachytenia puzdra nad cieľovou oblasťou v americkom štáte Utaho puzdro narazilo na zemský povrch rýchlosťou okolo 320 km/h. Vedci sa napriek tomuto tvrdému pristátiu domnievajú, že z rozbitých kolektorov slnečného vetra sa im podarí získať dosť vzoriek, ktorých analýza podstatnou mierou prispeje k našim znalostiam o Slnku a o vzniku planét našej slnečnej sústavy.
Aký bol vlastne cieľ vesmírnej misie Genesis? Sonda Genesis, patriaca do amerického kozmického programu Discovery (jeho cieľom je vykonávať kozmický výskum "rýchlejšie, lepšie, lacnejšie"), bola do vesmíru vynesená 8. augusta 2001 raketou Delta-2. Hlavná časť sondy má tvar nepravidelného osemuholníka s rozmermi 2,3 x 2 metre. Na túto časť sú pripojené dva panely so slnečnými batériami, ktorých rozpätie je 6,8 metra. Slnečné články majú maximálny výkon 254 W. Najdôležitejšou časťou sondy je však návratové puzdro, ktoré má tvar dvoch kužeľov, spojených podstavami. Toto puzdro sa po dosiahnutí plánovanej dráhy otvorilo tak, aby sa do piatich kruhových panelov z ultračistých materiálov zachytávali častice slnečného vetra. V každom z týchto panelov je 54 alebo 55 kruhových doštičiek (priemeru 10 cm), zhotovených z 15 rôznych materiálov. Doštičky sú napríklad z hliníka, zafíru, kremíka, germánia, zlata a amorfného uhlíka. Každý typ doštičky zachytával iný druh častíc slnečného vetra. Napríklad zafír je vhodný na zachytávanie sodíka, zatiaľ čo v kremíkových doštičkách sa zachytávajú iné častice, vrátane horčíka, z ktorého vznikli mnohé horniny. Povedané presnejšie, doštičky kolektorov zachytávajú ióny rôznych prvkov, vyletujúcich zo Slnka v podobe slnečného vetra. Zo Zeme môžeme niekedy pozorovať efekt interakcie slnečného vetra s riedkymi hornými vrstvami atmosféry, a to v podobe polárnej žiary. Aby vedci získali takpovediac "originálne" častice slnečného vetra, teda častice, nezmenené interakciou so zemským magnetickým poľom, bola sonda Genesis vyslaná do oblasti medzi Zemou a Slnkom, kde sa vplyv gravitačného pôsobenia oboch telies vzájomne kompenzuje (tzv. Lagrangeov libračný bod L1). Táto oblasť je už ďaleko za oblasťou pôsobenia magnetického poľa, obopínajúceho našu planétu. Sonda Genesis "zbierala" častice slnečného vetra 29 mesiacov. Vedci predpokladajú, že za toto obdobie sa do kolektorov mohlo zachytiť niekoľko miliárd častíc slnečného vetra, pričom celková hmotnosť zachytených častíc sa odhaduje na 10 až 20 mikrogramov. Časť kolektorov sa však pri tvrdom dopade zrejme poškodila tak, že sa nich nebudú dať extrahovať zachytené častice. Je všeobecne známe, že Slnko je tvorené najmä vodíkom a héliom. Sonda Genesis však mala zachytávať ióny ďalších prvkov, ktoré sa na Slnku tiež nachádzajú. Častice, ktoré kolektory sondy zachytávali, pochádzajú z vonkajších oblastí Slnka, ktorých zloženie sa pravdepodobne za ostatných 4,5 miliardy rokov nezmenilo. Analýzou zachytených častíc sa teda vedci dozvedia viac o zložení vesmírnej hmloviny v blízkosti Slnka, z ktorej postupne vznikli planéty. Mimoriadny význam bude mať najmä analýza zachytených izotopov kyslíka, čo by mohlo prispieť k objasneniu úlohy kyslíka pri tvorbe slnečného systému.
Ostatné správa z americkej agentúry NASA naznačujú, že kolektory sú v lepšom stave, ako sa pôvodne predpokladalo. Misia Genesis napokon dopadla celkom dobre, i keď návratové puzdro dopadlo na zemský povrch podstatne tvrdšie, než malo.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
