skratkou CERN (Conseil Européen de la Recherche Nucléaire), sa za 50 rokov svojej existencie stalo jedným z najvýznamnejších svetových centier v oblasti jadrového výskumu či, lepšie povedané, v oblasti výskumu elementárnych častíc, ktoré vytvárajú hmotu. "Keď 12 zakladajúcich členských štátov ratifikovalo 29. septembra 1954 zmluvu o založení organizácie CERN, dali tejto organizácii za úlohu poskytovať špičkové zariadenia a koordinovať základný výskum v oblasti fyziky častíc, ako aj pomôcť zjednotiť štáty Európy po dvoch svetových vojnách," povedal nedávno generálny riaditeľ CERNu Robert Aymar. Dnes sa na činnosti CERNu podieľa 20 členských štátov z Európy, pričom India, Izrael, Japonsko, Ruská federácia, USA, Turecko, Európska komisia a UNESCO majú štatút pozorovateľa. Medzi členské štáty CERNu patrí aj Slovensko, pričom na vedeckých projektoch tejto výskumnej organizácie sa podieľajú aj odborníci z Ústavu experimentálnej fyziky SAV a Prírodovedeckej fakulty Univerzity P.J.Šafárika v Košiciach. Jednou z významných úloh CERNu je podporovať medzinárodnú spoluprácu a kontakty i výmenu vedcov. V CERNe pracuje asi 3 000 ľudí, medzi ktorými sú okrem fyzikov a inžinierov aj technici, remeselníci a administratívni pracovníci. Na kratšie či dlhšie pracovné pobyty prichádza do CERNu okolo 6 500 vedcov, čo je polovica všetkých vedcov na svete, pracujúcich v oblasti fyziky elementárnych častíc. Títo vedci prichádzajú z 500 univerzít v 80 krajinách celého sveta. CERN sa môže pochváliť tým, že jeho pracovníci získali už niekoľko Nobelových cien. V tomto roku sa činnosť CERNu sústreďuje najmä na výstavbu obrovského urýchľovača častíc LHC (Large Hadron Collider), ktorý bude po svojom uvedení do činnosti v roku 2007 najväčším a najzložitejším zariadením na vedecký výskum na celom svete. V tomto zariadení budú kolidovať (zrážať sa) zväzky protónov, urýchlené na energiu 14 TeV. Urýchľovať sa budú aj atómy olova, ktoré budú do seba naráž s energiou 1 150 TeV. Na vysvetlenie možno povedať, že TeV (teraelektrónvolt) je jednotkou energie, používanou v jadrovej fyzike. Energia 1 TeV približne odpovedá energii letiaceho komára. V urýchľovači LHC sa však táto energia skoncentruje do objemu približne bilión krát menšieho ako je komár. Experimenty, ktoré sa budú v zariadení LHC konať, pomôžu hlbšie objasniť povahu elementárnych častíc, ale pravdepodobne prispejú aj k odhaleniu ďalších záhad, ktoré pred nami príroda ešte skrýva. Jednou z nich je napríklad existencia tzv. tmavej hmoty, ktorá zatiaľ uniká nášmu pozorovaniu. Hmota, ktorú takpovediac "vidíme" resp. ju dokážeme registrovať, tvorí totiž len okolo 5 % všetkej hmoty, ktorá musí podľa našich znalostí vo vesmíre existovať.
Paradoxne, jeden z najznámejších "produktov" organizácie CERN sa netýka jadrového výskumu, ale oblasti informačných technológií. Dnes už hádam niet na svete človeka, ktorý by nepoznal skratku www, pod ktorou sa skrýva world wide web, čiže čosi ako celosvetová pavučina či sieť. Túto sieť "uplietol" začiatkom 90. rokov minulého storočia mladý vedec Tim Berners-Lee, pracujúci vtedy v CERNe. Koncom 80. rokov už síce existoval internet, ale vtedy slúžil len vedcom na výmenu správ a na diaľkový prístup k výkonným počítačom. Pociťovala sa však potreba jednoduchšieho spôsobu výmeny informácií a CERN bol ideálnym miestom na zrod takéhoto systému. V roku 1989 navrhol Berners-Lee systém manažmentu informácií, ktorý by kombinoval internet, osobný počítač a počítačovú konzultáciu dokumentov s priamo prístupnými odkazmi na ďalšie dokumenty (tzv. hypertext). V roku 1990 sa k Bernersovi-Leemu pripojil Robert Cailliau a začal vznikať world wide web už s tými funkciami, aké má web v podstate aj dnes. Treba poznamenať, že systém web nebol jediným systémom zdieľania informácií, vyvinutým pre internet. Takýmto systémom bol napríklad aj Gopher, vyvinutý na univerzite amerického štátu Minnesota. Obrat v prospech webu nastal až vtedy, keď sa vedenie CERN rozhodlo dať tento systém do verejnej domény, čiže bezplatne ho sprístupniť užívateľom na celom svete. Možno ešte poznamenať, že výrazy internet a web sa v bežnej reči stali synonymami.
Pri príležitosti 50. výročia založenia organizácie CERN sa koná množstvo odborných i verejných podujatí. Jedným z nich bude dnešné večerné rozsvietenie 24 výkonných reflektorov, umiestnených po obvode nového urýchľovača LHC. Ďalším bude sfúknutie 50 sviečok na obrovskej "narodeninovej" torte, ktoré sa tiež uskutoční dnes a ktoré vďaka webu môžete sledovať v priamom prenose na internete. Tak neváhajte a kliknite si na stránku www.cern.ch.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
