štát z titulu nečinnosti svojich príslušných orgánov, nesie určitý podiel spoluzodpovednosti za škody, ktoré občanom činnosťou týchto subjektov vznikli.
"Z dostupných zákonov vyplýva, že príslušné orgány štátnej moci mali dostatok informácií a porušovaní zákonnosti, disponovali dostatkom nástrojov na zamedzenie jej porušovania, ale napriek tomu nekonali, prípadne konali povrchne a zdĺhavo. Tým umožnili nebankovým subjektom páchať trestnú činnosť, za čo musí niesť istý diel spoluzodpovednosti aj štát," odôvodňujú poslanci v návrhu zákona, ktorým sa bude v blízkom čase zaoberať parlament. Pod návrh sa podpísali poslanci Ľudovej strany HZDS, Komunistickej strany Slovenska, ale tiež jeden poslanec zo strany vládnej koalície, konkrétne Lajos Ladányi zo Strany maďarskej koalície.
MF však odškodnenie poškodených v nebankových subjektoch stále odmieta. "Návrh je nespravodlivý, pretože dôsledky riskantného nakladania s úsporami zo strany zhruba 5 % občanov by musela zaplatiť veľká väčšina daňovníkov, ktorí so svojimi peniazmi nakladali uvážlivo a zodpovedne," odôvodňuje hovorca rezortu Peter Papanek s tým, že požiadavka je finančne a technicky veľmi náročná. "Takýto postup by viedol k veľmi rýchlemu krachu verejných financií, zvyšovaniu daňového zaťaženia a dlhu štátu," dodal Papanek.
Kompenzácia poškodených klientov zo strany štátu by tiež podľa Papaneka vytvárala do budúcnosti vysoké riziko očakávania opakovania takejto kompenzácie zo strany štátu, čo by viedlo k opätovnému vzniku a rozmachu tohto typu nebankových subjektov a k neuváženému a riskantnému nakladaniu s peniazmi zo strany občanov.
Na Slovensku po páde menších nebankových subjektoch ešte spred roka 2000 postupne začali krachovať aj veľké firmy ako Horizont, B.M.G.Invest, Drukos, AGW, SAS a Sporoinvest. Desiatkam tisíc dôverčivých klientov v týchto firmách zostali vklady dosahujúce objeme zhruba 25 miliárd Sk.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
