proti Zvolenu nehrá dobre. Toto konštatovanie by mohlo platiť pri zbežnom pohľade na výsledok posledného vzájomného merania síl pod Pustým hradom. Pravda, hoci celkový priebeh nepotvrdil odovzdanosť hostí a ani prevahu domácich, predsa len poukázal na kazy, ktoré ešte stále sprevádzajú výkony našich. "Chyby, ktoré sme urobili, súper potrestal, no kiksy súpera sme zužitkovať nedokázali. V tom bola celá logika zápasu," riekol na margo vystúpenia Viktor Kubenko (na snímke).

Ako bývalý hráč HKm už nevníma nejako zvláštne, že nastupuje proti bývalým svojim spoluhráčom, v tejto úlohe sa predsa ocitol aj v minulom ročníku. Naznačil, že rival nebol celkom vo svojej koži, no i tak vyhral. V prvej časti Podtatranci celkom šikovne eliminovali akcie domácich a dovolili im streliť len jeden gól. Pritom svoje šance pozahadzovali. Zlomová bola prostredná tretina a druhý i tretí gól poslal východniarov do kolien. Mrzel hlavne zásah Majeského pri vlastnom oslabení, keď z možnosti na zvrat sa zrodil ďalší zásah Zvolena. "Zapríčinila to zlá komunikácia na striedačke a chybné prestriedanie. Ľavý bek išiel skôr na striedačku ako mal, nepozrel sa za seba. Šechný nahodil puk a bolo to. Pravdaže, išli sme potom psychicky dolu." Za tesného stavu to bolo ešte vyrovnané aj na možnosti, no akonáhle náskok víťaza rástol, klesal aj odpor hráčov HK Tatravagónka ŠKP. "Niektorí tvrdili, že nás vychytal brankár Ševela, no nemyslím si to. Skôr zavážilo, že naše chcenie a túžba po víťazstve boli také mocné, že nám odoberali pokoj pri zakončení. Aj strelecké pokusy neboli také nebezpečné a presné. I ja som mal dve šance, faulovali ma a dostali sme výhodu početnej prevahy. Presilovky nám ale nevyšli a rovnako tak aj príležitosti ďalších spoluhráčov zostali bez efektu. Tiež za stavu 3:0 či 4:1 sme ešte mohli zdramatizovať vývoj stretnutia."

Viktor sa pozrel na prehru zo širšieho aspektu. Podľa neho práve postrácané body v Skalici a doma so Slovanom síce vyhecovali Popradčanov, no netreba sa až tak emotívne vložiť do úsilia. "Príhodnejšie je uplatniť chladnejšiu hlavu a tak realizovať streľbu. Práve to nám ešte chýba."

Kubenko sprvoti dostával možnosti vo štvrtej formácii, v posledných stretnutiach už hrá vedno s Ihnačákom a Faithom. Mať poruke skúsených borcov je cenná devíza, najmä prehľad Mira Ihnačáka. Aj preto i Viktorova hra je kvalitnejšia. "V posledných troch dueloch som neprehral, ak beriem do úvahy mikrozápasy našej formácie." Hoci tréneri hľadajú rezervy aj v tom, že robia korektúry v priebehu súbojov, ešte stále nepribúdajú body. Najbližšie doma proti Dubnici je na to akurátna príležitosť. "Pokiaľ nedáme góly, tak pohoda nebude. Každému sa hrá lepšie, ak sa presadí v koncovke alebo dosiahne bod za prihrávku. Hlúpe straty bodov odháňajú príjemnejšie pocity," komentoval atmosféru Viktor Kubenko, ktorý tiež iba čaká na svoj premiérový zásah v tejto sezóne. Nateraz má na konte iba jednu asistenciu. "Zatiaľ mi to pripadá, ako keby som šliapal kapustu na ľade, a nie korčuľoval. Potrebujem sa rozbehnúť, potom ma nohy budú lepšie poslúchať."