pravda, že v inej podobe a na charitatívnom základe. Jednou z takýchto predchodcov dnešných "esvesiek" bola xenodochia v Michalovciach. Nebolo to zdravotnícke zariadenie, poskytovalo pomoc sociálne slabých a odkázaným na opateru iných. Nemocnica v Michalovciach vznikla až neskoršie, v roku 1876. Mala dvadsať lôžok a bol to veľký počin v kraji, ktorý bol jedným z najbiednejších v Uhorsku. Vznikla na základe dobrovoľných finančných príspevkov. Zemplín, takisto ako aj iné oblasti sužovali infekčné choroby.
Rok po vzniku nemocnice - v roku 1867 mali Michalovce štatút veľkej obce a o desať rokov sa stali okresným mestom. V priebehu rokov 1800 - 1900 vzrástol počet obyvateľov z dvoch na vyše štyritisíc. Najsilnejšie zastúpenými činnosťami boli remeslá a poľnohospodárstvo. V roku 1804 mali Michalovce poštový úrad, dve dostavníkové stanice, v roku 1867 moderný pivovar, namiesto predchádzajúceho malého, tlačiareň (1873), tehelňu, kameňolom, pílu, parný mlyn - ten od roku 1905 vyrábal aj elektrickú energiu. Veľký vplyv na modernizáciu a rozvoj mesta, na vytvorenie poľnohospodárskeho, priemyselného a kultúrneho centra stredného Zemplína malo vybudovanie železničnej trate - "Prvej halíčsko-uhorskej dráhy" (v roku 1871), ktorá viedla z Michalian cez Humenné do Michaloviec a Lupkova.
Staršie dejiny Michaloviec zaznamenávajú, že už v 15. storočí boli hlavným trhovým strediskom a najvýznamnejším mestským strediskom sídlom na Východoslovenskej nížine. (V 16. storočí používali obecný znak - pečatidlo s písmenom M a prvá zmienka o nich je z roku 1244 z darovacej zmluvy).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
