Peter CHOCHOLA, Veľké Leváre
Život so zvieratkami je nádherný
Zvieratká mám veľmi rád. Už odmalička som bol nimi obklopený. Sprevádzali ma celým mojím životom. K láske k zvieratám ma viedla moja babka. Vždy mala kuriatka, sliepky, králiky, mačky a psy. Strávil som u nej každé prázdniny. Tak tomu bolo aj v tomto lete.
Babka pre mňa nasadila kvočku, tá vysedela sedem kuriatok. Staral som sa o ne tak, že som im pripravoval šrot a čistil drevenú debničku, v ktorej boli umiestnené. Všetko bolo v poriadku, až kým nám babkin brat nepriniesol jedno čierne kuriatko. Kvočka ho nechcela vodiť, dali sme ho preto k ostatným. Ale kvočka, ktorá bola takisto čierna, nové kurča začala tak ďobať, že sme ho museli zobrať.
Robili sme všetko pre to, aby ho prijala: navoňavkovali sme debničku, všetky kuriatka (vrátane čierneho) aj samotnú kvočku, ale nepomohlo to. Potom sme pripevnili kvočke na hlavu čiernu pančuchu s otvorom na zobák. Kým ju mala na hlave, čierne kuriatko nebila, ale keď sme pančuchu zložili, išla ho zabiť. Videl som, že to nemá zmysel, a tak som pomáhal kuriatku zabudnúť na kvočku. Bolo samo v klietke. Kým som ho hladkal a utešoval, nepišťalo. Ale keď som od neho odišiel, spustilo "krik". Po niekoľkých dňoch som bol zúfalý. Kuriatko pišťalo väčšinu dňa. Príbuzní mi hovorili, nech ho odnesiem naspäť babkinmu bratovi. Aj o tejto možnosti som rozmýšľal, ale na druhej strane som vždy sníval o tom: starať sa o kuriatko.
Onedlho Kukura, ako som kuriatko nazval, prestal pišťať a sám sa pohyboval po dvore medzi sliepkami. Keď som vyšiel von a zbadal ma, utekal za mnou. Keď ho ďobla kvočka alebo nejaká iná sliepka, utekal schovať sa ku mne. V noci spával v škatuli na chodbe v babkinom dome. Po pár týždňoch mal už na krídlach pierka a dokázal na mňa vyletieť A tak večer, predtým než išiel spať, vyletel na mňa a strčil sa mi pod montérkovú blúzu. Až potom som ho dal nocovať.
V auguste prišiel znovu babkin brat a doniesol nám ešte jedno kuriatko, tiež čierne. Veľmi som sa potešil. Nazval som ho Malý Kukura a prvé väčšie kuriatko som premenoval na Veľkého Kukuru. Malého Kukuru sme ku kvočke nedali, ale skamarátil sa s Veľkým Kukurom. A tak teraz chodia Veľký a Malý Kukura spolu po dvore. Rady hrabú, niekedy sa spolu aj hrajú. Veľký Kukura striehne za rohom na Malého Kukuru a keď sa priblíži, skočí pred neho. A keď Malý nájde červíka, Veľký ho naháňa dovtedy, kým korisť nezíska. Malý považuje Veľkého za kvočku. Keď v noci spia spolu v škatuli, Malý sa strčí pod krídlo Veľkého a tak nocujú.
Vďaka zvieratkám som prežil ďalšie nádherné prázdniny, plné zážitkov.
Autor: Ing. Stanislav GÉCI
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
