Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
Sústavu pôdnych agregátov vytvorených človekom drobením veľkých hrúd, prípadne stmelením mechanických elementov syntetickými tmelidlami nazývame pseudoštruktúrou. V záhradke predstavuje vhodný model priestorového usporiadania pôdnej hmoty.
Štruktúrny stav pôdy sa počas roka mení; niekedy zaniká a po zákrokoch záhradkára sa môže opäť obnoviť. Mechanické obnovenie pôdnej štruktúry spočíva v kyprení a rýľovaní pôdy s následným rozdrobením veľkých hrúd a urovnaním povrchu. K rozdrobeniu veľkých hrúd používame drapáky, hrable alebo motyčky. Spracovanie veľkej plochy pôdy s hrudovitou štruktúrou uľahčuje rotavátor. Spravidla sa využíva na prípravu väčšej trávnatej plochy k rovnomernému výsevu osiva. Nevyrovnaná štruktúra povrchovej vrstvy pôdy totiž vytvára holé miesta a rôznu hustotu trávneho porastu.
Násilné rozdrobenie veľkých štruktúrnych agregátov s tvorbou pseudoštruktúry pôdy si vyžaduje poznanie "zrelosti pôdy". Pôda nesmie byť mokrá ani úplne suchá, ale má byť správne navlhlá. Mokrá sa lepí na náradie a rozpadá sa až na elementárne častice. Agregáty suchej pôdy sa ťažko robíjajú, pričom vznikajú menej vodostále štruktúrne agregáty. Len navlhlá pôda sa mechanicky vhodne spracuje na vyhovujúce pseudoagregáty.
Na menších plochách sa môže využiť tvorba pseudoagregátov pomocou syntetických tmelidiel typu polyakrylátov. Umelé živice sú ekologicky neškodné a majú krátku alebo dlhú dobu pôsobenia. Vyrábajú sa pod rôznymi obchodnými názvami. Aplikáciou umelých štruktúrotvorných látok môžeme ochrániť pôdu pred vodnou eróziou na obnaženom svahu pred jeho zatrávnením.
K vytvoreniu čiastočnej pseudoštruktúry pôdy napomáha aj zarýľovanie menších kúskov penoplastu, keramzitu alebo drobného karbonátového štrku. Rozmery častíc majú byť v rozsahu 5 až 10 milimetrov, pričom ich obsah nesmie prekročiť 10 až 20 percent objemu pôdnej hmoty. Pseudoštruktúrne agregáty napomáhajú prevzdušniť najmä ťažkú ílovitú pôdu. Aplikáciou karbonátového štrku do kyslej ílovitej pôdy predlžujeme aj účinok úpravy pôdnej reakcie vápnením.
Na rozdiel od pseudoštruktúry skutočná štruktúra pôdy vzniká účinkom koreňov rastlín, mikrobiologickou činnosťou, fyzikálno-chemickými procesmi pôsobenia koloidov, humusových látok, seskvioxidov a uhličitanov v pôdnej hmote.
Autor: Ing. Emil CVÍČELA, Pezinok
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
