nepredstavuje v jej kariére rozhodujúci moment. Často sa vracia k divadlu a nebojí sa skúšať aj v alternatívnych filmoch. Zahrala si po bokoch takých hviezd ako Harrison Ford, Tommy Lee Jones, Al Pacino, Anthony Hopkins, Sylvester Stallone, či Antonio Banderas. Napriek tomu, že získala mnoštvo nominácií na Oscara a minulý rok ho aj sama uvádzala, dodnes sa jej toto ocenenie nepodarilo získať. Jej meno je Julianne Mooreová.

Nemôže byť ľahké vyrastať tak, že sa rodina neustále sťahuje z jedného miesta na druhé a človek nemá nikdy dostatok času zvyknúť si na nové prostredie a nových ľudí. Otec Julianny Moore bol vojenským sudcom (matka sociálnou pracovníčkou), takže v živote Mooreovcov o takéto migrácie nebola núdza. "Raz sme bývali v Južnej Amerike, druhýkrát na Aljaške, inokedy v Nemecku, Francúzsku a na mnohých ďalších miestach." Malá Julianne tak naštevovala školu v nie menej ako v dvadsiatich troch školách na dvadsiatich troch miestach sveta, čím pravdepodobne vytvorila svetový rekord hodný zápisu do Guinessovej knihy rekordov.

Julianne napokon zakotvila na bostonskej hereckej univerzite, po skončení ktorej zamierila rovno do Manhattanu. "Ako to už býva, na rad prišli najprv menšie role," spomína si Julianne Moore a mala na mysli tzv. off-Broadway úlohy, čiže postavy stvárnené v malých divadlách a neskôr v menej známych nekomerčných televíznych seriáloch. Z nich stojí za zmienku As The World Turns (1985-1988). Svoj celovečerný filmový debut uskutočnila v roli Susan v Tales From The Darkside: The Movie, výraznejšiu pozornosť si však získala v psychothrilleri Ruka na kolíske (The Hand That Rocks The Cradle).

To bolo v roku 1992, potom prišlo množstvo malých, ale hodnotných úloh, ktorých bolo toľko, že je ich ťažko aj vymenovať. Zahrala si v Utečencovi po boku Harrisona Forda a Tommy Lee Jonesa, ako manželka Willem Dafoea v Body Of Evidence, v Benny And Joon ako čašníčka a priateľka Aidan Quinna. A potom prišla práca Roberta Altmana, film Short Cuts. Ten kto videl tento film, určite na Julianne Moore nezabudne ako manželka Matthew Modina sa polonahá vo veľkom štýle zahrávala so svojim mužom, chladne, múdro, zákerne a nezabudnuteľne príťažlivo. Scény okamžite zarezonovali vo filmových kruhoch a treba pripomenúť, že nie len kvôli Moorovej nahote.

Dobre rozbehnutú kariéru filmovej herečky podporila vystupovaním v divadle, objavila sa s Al Pacinom v hre The Father. Prišla ponuka od "veľkého" Louisa Mallea v u nás nepremietanej filmovej adaptácii Antona Čechova Strýko Váňa pod názvom Vanya On 42nd Street. V newyorskom prostredí sa odohrávajúcom príbehu zažiarila Julianne Moore opäť v plnej svojej kráse.

V istom období sa zdalo, že Julianne Moore sa bude objavovať už iba v umeleckých snímkoch, veď po Strýkovi Váňovi nasledoval pozoruhodný film Safe, kde stvárnila zvláštnou chorobou posadnutú ženu v domácnosti v príbehu plnom protispoločenskej kritiky. Na veľké prekvapenie nasledovala odľahčená romantická komédia Dvaja v tom po boku presladeného Hugha Granta a navyše prijala úlohu aj v akčnom filme Zabijáci. Ten nezaznamenal očakávaný úspech možno aj preto, že diváci boli nútení držať palce namiesto Banderasovi Stallonemu, no Mooreová bola skvelá, predovšetkým v záverečnej scéne s trikom so slnečnými okuliarmi.

Aj po filme Prežila som Picassa (Surviving Picasso) so Sirom Anthonym Hopkinson však patrila Julianne Mooreová ešte vždy len k nádejným talentovaným herečkám bez puncu superhviezdy. Veľa na tom zmenil režisér Steven Spielberg, ktorý ju obsadil do hlavnej žeskej roli filmu Stratený svet (The Lost World: Jurassic Park). "Steven Spielberg mi dal túto úlohu po zhliadnutí troch minút z Utečenca a to bez ďalších diskusií, napriek tomu že ma vôbec nepoznal." Aj keď sa tento film nedá nejako prechváliť, stal sa ozajstným kasovým hitom, čo pre formovanie hereckej kariéry nie je zanedbateľný fakt. Úspech nenechal na seba dlho čakať nasledujúci rok získala nomináciu na cenu Akadémie pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za zpodobnenie pornohviezdy a narkomanky vo filme Hriešne Boogie (Boogie Nights), kde si zahrala s Burtom Reynoldsom.

Rok 1999 bol pre Julianne neuveriteľný, zahrala si v piatich významných filmoch a získala nomináciu Akadémie pre najlepší herecký výkon za rolu v adaptácii románu Grahama Greenesa Hranice lásky (The End Of The Affair). Príbeh sa odohrával počas vojny roku 1939 v Anglicku. Mladý spisovateľ Maurice Bendrix vzbudzuje vo vášnivej Sáre Milesovej (Julianne), spútanej nudným manželstvom s bohatým civilným úradníkom Henrym, neoddolateľnú príťažlivosť od prvého okamžiku stretnutia na večierku. Ich vášnivý sexuálne oslobodzujúci milostný vzťah je prerušený bombardovaním, pri ktorom Maurice takmer príde o život. Sarah ich vzťah okamžite ukončí a Maurice sa cíti strašne podvedený. Dva roky potom sa opäť stretáva s Henrym. Znovu sa v ňom prebudí posadnutosť k Sáre a prenasledovaný vášnivými spomienkami znovu vstupuje do jej života, aby spoznal dôvody, ktoré spôsobili zahubenie ich vzájomnej lásky.

Julianne Mooreová patrí k najplastickejším a najflexibilnejším holywoodskym herečkám. Rovnako si zastane miesto v nezávislých filmových produkciách založených na tímovej spolupráci (Short Cuts, Big Lebowski), v citových spoločenských príbehoch (Benny And Joon), v mainstreamových kriminálkach (Utečenec, Zabijáci) ako aj v sladkých komédiach (Dvaja v tom) alebo v historických snímkoch (An Ideal Husband). Čo jej napriek tomu chýba k tomu, aby sa stala absolútnou superhviezdou? Pravdepodobne jej časté odchody k divadelným predstaveniam a k pokusným filmom nedovolia urobiť ten rozhodujúci krôčik. Našťastie jej dávajú príležitosť rozliční režiséri v rôznorodých, dôsledne sa od seba líšiacich témach a štýloch, čo jej umožňuje dostatočné možnosti prezentovania svojho mnohotvárneho talentu. Koncertuje predovšetkým vtedy, keď má sformovať upadajúcu, nespoločensky žijúcu postavu väčšinou s tragickým koncom (ako je to vo väčšine filmov režiséra Paula Thomasa Andersona). Fakt, že práve ona dostala príležitosť hrať následkyňu Jodie Fosterovej vo veľkolepom thrilleri Hannibal (2001), ktorý sa stal voľným pokračovaním kultového filmu Mlčanie jahniat, nasvedčuje, že ten spomínaný krôčik nemusí zostať pre ňu nereálnym.

Jedným z jej posledných významných filmov sa stal snímok Ďaleko do neba. "Je to príbeh odvíjajúci sa v najčistejších líniach päťdesiatych rokov, ktorý plynulo prechádza od vonkajšej harmónie americkej middle-class k vnútornému napätiu skrytému v duši každého človeka." Ako Cathy vytvorila postavu, ktorá je na jednej strane skvelou ženou a matkou svojej doby, jej vnútorný svet a citové premeny sú však vierohodné a súčasné. Jej herecký výkon sa dá porovnať aj s charakterovo podobne koncipovanou postavou v snímke Hodiny (The Hours). Cathy žije pre svojho manžela, úspešného obchodného manažéra Franka a dve deti. Predstavujú ideálnu vzorku úspešnej a šťastnej rodiny. Ona je síce pri mužovej pracovnej vyťaženosti často sama, ale svoju osamelosť si nepripúšťa. Že ide o ilúziu dokonalého spolužitia Cathy pochopí, keď Franka pristihne pri nevere. A čo je ešte šokujúcejšie, vidí ho ako sa vášnivo bozkáva s iným mužom! Cathy sa pokúša problém riešiť ako milujúca manželka, stojí po boku Franka a odprevádza ho na stretnutie s psychiatrom. Problém sa ale nevyrieši, práve naopak, manželia sa stále viac a viac odcudzujú a Cathy čoraz častejšie vyhľadáva spoločnosť Raymonda, vzdelaného a sympatického záhradníka černocha. Napriek tomu, že ich vzťah neprerastie zdvorilé pobozkanie ruky, pre okolie oboch je ich priateľstvo z rasových dôvodov neprípustné. Rozvíjanie oboch hlavných motívov ďalej pokračuje po vzore pravej melodrámy.

So svojim o deväť rokov mladším manželom Bartom Freundlichom sa zoznámila v roku 1996, o rok neskôr sa vzali a majú spolu dve deti. Pred rokom si vraj svadbu zopakovali v New Yorku za účasti blízkej rodiny. Či šlo o utuženie manželského vzťahu alebo o podnietenie záujmu verejnosti o pomaly zachádzajúcu slávu, nevedno.

Minulý rok šokovala verejnosť vyhlásením, že sa vraj pred kamerou radšej bozkáva so ženami ako s mužmi. "Ženy totiž lepšie voňajú," uviedla pre Sunday Mirror. Pochvaľuje si najmä "bozkávacie scény" so svojou kolegyňou Toni Collette vo filme The Hours. "Veľmi pekne voňala," pochválila herečku. "Viete, keď sa idete bozkávať s mužmi, nikdy neviete ako budú voňať. Pri žene však viete, že bude voňať dobre a bude jemná." Nezabudla však dodať, že hovorí len o filmoch. "V normálnom živote som sa stýkala iba s mužmi."

* * *

Ak je nevyhnutné, aby som sa kvôli vernosti postavy vyzliekla, tak to urobím

Vraj rada navštevujete Benátky. Je to pravda?

"Áno. Vždy, keď tam prídem, pripadám si, akoby som tam bola po prvýkrát. Mám tam svoje obľúbené miesta, kaviarne, ktoré vždy v sebe skrývajú nejaké prekvapenia. Je ohurujúca tá časom nezašlá krása a elegancia, ktorá vyžaruje z tohoto mesta. A nedokážu mi to pokaziť ani turisti. Bolo by veľmi dobré, aspoň na jeden deň, vyskúšať, aké to tu bolo v minulosti, keď sa tu diali naozajstné veci."

Čo myslíte podtým naozajstné veci?

"Keď po uliciach chodili ešte naozajstní ľudia a všetko malo svoje pravidlá. Benátky sú dnes už iba ozdobou, pravda očarujúcou ozdobou. Žiaľ, to je údel života - prežívajúce a nádherné miesta sa komercionalizujú a stávajú sa múmiami. Nenarážam na turistov, ale na na to, že spoločnosť sa nesnaží vytvárať nové pekné, života schopné miesta, ale využíva staré. Je otrasné, že svet pohltili kadejaké umelé veci. Výzor sa stáva dominantným. Pozrite len na tie mladé dievčatá, ktoré si plastickými operáciami zväčšujú poprsie."

Vy ale patríte k hviezdam, ktoré vždy pracovali s tým, s čím disponovali. Poznám ľudí, ktorí by dokázali zabíjať, aby dostali vaše role...

"Nie som hviezda. Som herečka, ktorá má za úlohu stvárňovať ľudí z mäsa a kostí, preto sa musím aj tak správať, ako tí ľudia z mäsa a kostí. Mala som už skúsenosť s režisérmi, ktorým postačilo, aby som postavu len tak "odchodila" a charakter vystavala len tak z póz, ale na toto ja nie som dobrý partner. Keď dostanem rolu, nech je akokoľvek malá, vždy pozerám na to, akoby som sa asi správala, keby som bola v podobnej situácii. A odtiaľ začínam postavu budovať."

A bolo by to tak aj vtedy, keby ste dostali rolu, v ktorej by trebalo ukázať viac, ako je to v hollywoode zvykom?

"Nie som zástankyňou bezúčelných vecí, ale ak je nevyhnutne potrebné, aby som sa kvôli vernosti formovania postavy musela vyzliecť, tak to urobím."

Vo filme Ďaleko do neba (Far For Heaven) ste hrali ženu z obdobia päťdesiatych rokov. Bolo ťažké sa vžiť do tejto postavy?

"Naopak. Bolo to veľmi ľahké, lebo scénar bol napísaný veľmi dobre. Todd Haynes patrí medzi mála ľudí, ktorí majú talent ako na slovné, tak aj na vizuálne spracovanie. Naraz vidí aj necháva vidieť, súčasne píše veľmi dobré dialógy. Zároveň túto postavu našil priamo na mňa, takže scenár už vopred obsahoval gestá typické pre mňa. Cathy, je skutočne obľúbená osôbka a keď sa veci rozbehnú, pokúša sa riešiť ich ľudským spôsobom. Predstavte si aj dnes v skutočnom živote, aký je to šok, keď zistíte, že vás manžel podvádza a ešte s mužom. A aké to potom mohlo byť v päťdesiatych rokoch?! Slovom, prácu na tejto postave som si naozaj vychutnala."

Film zaráža svojim verným zobrazením päťdesiatych rokov. Vy sama prechádzate obdivuhodným prerodom, podľa niektorých veľmi pripomínate Lana Turnerovú. Naozaj bola vašim vzorom?

"Ale kdeže! Ale pozrela som si niekoľko vynikajúcich herečiek - Lana Turnerovú, Doris Daytovú, Joan Bennettovú - a pokúšala som sa zistiť, čo poháňalo tieto ženy v päťdesiatych rokoch. Vôbec som ale nechcela vyzerať tak platinovo blond ako Turnerová. Svojim hlasom som však chcela napodobniť orgánový hlas Doris Daytovej - ona mala na mňa značný vplyv."

Vo filme hráte matku dvoch detí. V skutočnosti máte tiež dve deti. Aj doma ste taká priama matka ako vo filme?

"Nie, neverím, že by som bola taká, ako vo filme... V skutočnosti som bezprostredná mamička, ktorá je svojim deťom zároveň priateľkou a možno im trochu dovolím toho viac. Dúfam, že sa nikdy nestanem ozajstnou železnou rukou vychovávajúcou matkou."

Curriculum Vitae Julianne Moore

Skutočné meno: Julie Anne Smith

Dátum a miesto narodenia: 3. decembra 1961, Fayetteville, North Carolina, USA

Znamenie: strelec

Povolanie: herečka

Výška: 165 cm

Vzdelanie: University in Boston, Massachusetts School of Fine Arts

Manželia: Bart Freundlich (od roku 1997), John Gould Rubin (1984-1994)

Deti: Caleb Freundlich (7), Liy Freundlich (2)

Adresa fan clubu: C/O Creative Artists Agency, 9830 Wilshire Blvd. Beverly Hills, CA 90212-1825

USA

Z jej filmov: Tales From The Darkside: The Movie (1990), Ruka na kolíske (The Hand That Rocks The Cradle, 1992), Body Of Evidence (1993), Benny And Joon (1993), Utečenec (The Fugitive, 1993), Short Cuts (1993), Vanya On 42nd Street (1994), Dvaja vtom/Deväť mesiacov (Nine Months, 1995), Zabijáci (Assassins, 1995), Prežila som Picassa (Surviving Picasso, 1996), Stratený svet (The Lost World: Jurssic Park, 1997), Hriešne Boogie (Boogie Nights,1997), Big Lebowski (1998), Ideálny manžel (An Ideal Husband, 1999), Hranice lásky (The End Of The Affair, 1999), Magnolia (1999), Hannibal (2001), Evolúcia (Evolution, 2001), Ostrovné správy (The Shipping News, 2001), Ďaleko do neba (Far For Heaven, 2002), Hodiny (The Hours, 2002), Laws Of Attraction (2004), Freedomlands (2004)

Autor: Spracoval Peter BUČEK

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.