kvádroch a betóne. Stavbársky piesok sú vlastne jemne preosiate, rozomleté kamienky. V princípe každá budova, múrik či mrakodrap má vo svojich základoch iba kus spracovanej skaly. Preto vydržia. Nie nadarmo sa vraví, že čas sa bojí pyramíd. Sú totiž celé z kameňa.

Nespočetné množstvo obytných domov a stavieb vyrastajúcich nad členitým terénom Slovenska stojí v podstate na veľmi pevnom stavebnom materiáli skalnatého stredoeurópskeho Karpatského masívu. Možno aj z tohto dôvodu sa budovy tu stojace rozpadnú skôr vďaka nedomysleným sídliskovým panelákovým projektom ako vekom alebo zásluhou zemetrasení či iných živelných pohrôm. Základný stavebný materiál, kameň, sa na našom území nachádza takmer všade pod povrchom. Strmo vyčnievajúce Vysoké a Nízke Tatry, Vihorlat, rozložitý Gemer, divoké Považie a kopcovité Záhorie sú toho priamym dôkazom. Popri hnedom uhlí patrí stavebný kameň k našim najcennejším nerastným surovinám vhodným tiež na vývoz.

Kým ale slovenský stavebný kameň vznikal živelne z magnetických vyvrelín a nesmiernych tlakov dvíhajúcich sa horských štítov v priebehu stoviek miliónov rokov a neobmedzovali ho zákony, jeho terajšie dobývanie je oveľa zložitejšie, aj keď je za pomoci techniky rýchle. Vyžaduje precízny geologický prieskum, vymedzenie lokality, ťažobného množstva, povolenie ekológov, banských úradov a tvrdú prácu nemenej tvrdých chlapov. Tá je napriek použitým mechanizmom stále rovnako ťažká. Nemení sa, lebo ani kamene sa nemenia.

Kameňolom, miesto kde sa ťaží kameň, je baňa na povrchu v kopci, z ktorého sa postupne vylupuje podstata. Poznať ho podľa toho, že ním občas, v mesačných intervaloch, otrasie mohutný výbuch, že sa tam potom intenzívne pracuje, práši sa a drví sa skala a že z kopca po rokoch viditeľne ubudne, na úkor nových domov a ciest v najbližšom meste a okolí. Takáto zjednodušená schéma však funguje len v optimálnych podmienkach zabezpečeného odbytu.

Východoslovenské kameňolomy, a. s., Spišská Nová Ves sú jedným z niekoľko stoviek slovenských kameňolomov, ktoré sa môžu pochváliť v zložitých podmienkach transformujúceho sa stavebníctva pravidelným dunením, plným silných otrasov lámajúceho sa kameňa. Prevádzkujú šesť povrchových lomov a jednu podzemnú baňu na sadrovec.

"Naša firma vznikla pred niekoľkými rokmi," hovorí predseda predstavenstva Ing. Stanislav Rákoš. "Zlučuje päť spoločností zo Spiša, Prešova, Rožňavy a Vranova, zaoberajúcich sa ťažbou stavebného kameňa a sadrovca. Táto oblasť banskej činnosti bola na východe Slovenska známa už niekoľko storočí. V podstate pri každom meste a dedine bol menší lom na ťažbu kameňa. Stavalo sa výhradne z domácich surovín. Ako bývalý vedúci pracovník Inžinierskych stavieb Košice, kde som prešiel od nástupu do zamestnania takmer všetkými prevádzkami a funkciami, vrátane najvyššej, som mal dobré znalosti o stavebnom kameni. Vedel som, že jeho ťažba má na Slovensku perspektívu, napriek recesii, ktorú prežívalo stavebníctvo v 90. rokoch a rozpadu monopolného štátneho podniku Východoslovenských kameňolomov a štrkopieskov. Na vine dočasného úpadku výrobcov kameniva bola recesia, zastaraná technika a v neposlednom rade aj privatizácia v 90. rokoch prívržencami vtedajších vládnych strán, kde sa jednotlivé lomy stali majetkom nekompetentných ľudí príliš neuvažujúcich o dlhodobých možnostiach ich využitia. Zdevastovaný lom Spiš-Gretľa dopadol najhoršie. Moje skúsenosti boli iné. Malá firma, ktorú som založil v roku 2000, postupne začala za pomoci zahraničného kapitálu naprávať stav pretrvávajúceho útlmu, zlúčila stagnujúce lomy, a tak pozdvihla úroveň Východoslovenských kameňolomov v priebehu troch rokov na pozíciu slušne prosperujúceho podniku."

Spontánne otváranie lomu pri každom meste a väčšej dedine na feudálnom Slovensku, rovnako ako ich sprivatizovanie v 90. rokoch odmenou za vernosť je už našťastie preč. Banský zákon, podľa ktorého všetko čo je pod zemou, patrí štátu a trhovou ekonomikou riadiaca sa spoločnosť kladie iné podmienky. Lom sa len prenajíma. Pravidelný ročný poplatok za dobývací priestor bez ohľadu na zisk vystužený štvrťročnými poplatkami za vydobytý nerast príslušnému banskému úradu, daň a stanovenie odberného limitu, ani pri vzraste objednávok na ťažbu, jednoducho nepustia. Prežívajú projekty, ktoré sú dobré.

Najväčší lom na ťažbu stavebného kameňa Východoslovenských kameňolomov, a. s., Spišská Nová Ves vo Vechci pri Vranove, je typickou ukážkou rozumne investovaných skúseností s perspektívou ďalšieho vývoja. Samotný lom je nie príliš rozložitý, zopár desiatok metrov na šírku, nie príliš starý, ale výdatný, s povoleným ročným odberom 550 000 ton drveného kameňa. Ťaží sa tu sopečná vyvrelina andezit. V podobe malých, sivých, hranatých kamienkov, je známy takmer na celom území Slovenska, ako podklad pre koľajové trate. Železnice SR sú dodnes najstabilnejším odberateľom tohto kameňa. Značná časť výťažku putuje do Poľska. Andezit je na východnom Slovensku prakticky nenahraditeľný v stavebníctve. Aj napriek súčasnej recesii v tomto odvetví sa ročne vyťaží 180 až 200 000 ton horniny. Ak vezmeme do úvahy, že v kameňolome sa robí sezónne, od jari do jesene, výťažok je viac než slušný. Vo Vechci zabezpečuje obživu vyše 40 zamestnancom. Na zimu ostávajú iba strážnici, mechanici a časť technikov udržujúcich v chode strojové zariadenie závodu. Zmluvy sezónnych pracovníkov sa obnovujú každý rok. V oblasti s pomerne vysokou nezamestnanosťou je takéto riešenie jedinou možnou pracovnou alternatívou. Podobná situácia je aj v ostatných východoslovenských kameňolomoch.

Práca v lome sa začína zabraním ťažobného priestoru, ktorý určí po predošlom geologickom prieskume príslušný banský úrad. Rozsiahly, štátom podporovaný výskum v druhej polovici minulého storočia objavil veľa vhodných lokalít na ťažbu stavebného kameňa. Stavbár a baník bol v tom čase na výslní spoločenského uznania, neraz na úkor zbytočnej prezamestnanosti a lámania rekordov. Pravdou zostáva, že stavbárskej horniny je na východnom Slovensku dosť. A tak prieskumné vrty a odstrely odhalili pri Vranove, Rožňave a Spiši perspektívne náleziská čakajúce na vydolovanie. Lomy vo Vechci, Záhradnom a v Grestli sú takmer nevyčerpateľné. Zarovnávajú terén a odhaľujú ďalšie a ďalšie vrstvy pozoruhodne dobre vyzretého kameňa, použiteľného aj na architektonické účely. Stĺpikovitý, mierne okrúhly tvar vykryštalizovanej horniny v Gretli, rafinovane ružového a červeného farebného odtieňa, je veľkým prísľubom do budúcnosti.

Kameň sa už v lome nedobýva zbíjačkou, čakanom a kladivom, ale modernejšie - výbuchom. Jediným odstrelom sa vo Vechci uvoľní každý druhý mesiac v priemere 45-50 000 ton stuhnutého masívu. Vyťažený materiál sa potom spracuje v areáli v obrovských drvičoch na menšie segmenty, podľa výrobného určenia. Pri práci je dôležitý každý. Od vŕtača cez bagristu po obsluhovača posuvných pásov a drviacich strojov. Avšak pohnúť horou milióny rokov stuhnutých vyvrelín vie iba strelmajster. Na prácu sa zvyčajne len pozýva. Občas, pri väčších náložiach, ho nahradí technický vedúci odstrelu, ktorý je veľakrát tiež vedúcim lomu. Na odstrel sa používajú priemyselné trhaviny danubit alebo lambarex, vo valčekoch zasúvané riadne hlboko, niekedy až 20 metrov do horniny. Medzi teroristami obľúbená plastická trhavina semtex sa vyradila kvôli príliš vysokej účinnosti. Kamene v lome počas odstrelu lietali na všetky strany a ďaleko. Vtákom voľne žijúcim v tomto ekologicky pomerne zdravom prostredí príležitostný hluk neškodí. Zvykli si, podobne ako obyvatelia okolitých dedín.

"Na niektorých ťažobných miestach," hovorí Ing. Ladislav Oravec, vedúci lomu vo Vechci, "by som najradšej použil zvislé mechanické kladivo. Zachovali by sa krásne stĺpikovité tvary tmavého kameňa, prirodzene vyformované na architektonické účely. Odstrelom sa andezit štiepi na neforemné kusy, dobré už len na ďalšie spracovanie, pre stavbárske potreby. Bočná stena nášho kameňolomu, pri Stĺpikoch, ako ju nazývame, je však výnimočne celá vytvorená z takýchto unikátnych, podlhovastých reliéfov. Sú vhodné na ozdobu priečelia budov a záhradných plotov. Tvarovo menej ušľachtilý zvyšok obsahu lomu vystačí na klasické dolovanie stavbárskeho materiálu na ďalších 20-25 rokov. A to sme len na štvrtej etáži. Postupuje sa smerom nadol. Pod nami je ešte veľmi veľa nevydolovaného kameňa..."

Sezónne práce vo zvyšujúcom sa výkone obnovenej činnosti východoslovenských kameňolomov naberajú novú podobu. Jednotlivé lomy sa postupne modernizujú. Zastarané mechanické zariadenie, posuvné pásy, triediče a drviče nahradzuje progresívnejšia technika. V pozadí nezaostáva ani rekultivácia dobývacieho priestoru. Ten je občas poškodený nežiaducimi návštevníkmi rozoberajúcimi železné oplotenie a náhradné kovové dielce na posuvné pásy a triediče. Dočasné prímerie po dohode s obyvateľmi okolitých rómskych osád sa nedodržiava iba sporadicky, individuálnymi výletmi. Zmena charakteru ťažbou narušenej krajiny sa našťastie nedotýka ekológie, ale skôr reliéfu terénu. Výskyt vzácnych druhov rastlín v lokalitách lomov, hniezdenie zákonom chráneného vtáctva a výsadba stromov dokazujú, že podľa predpisov dobývané prostredie so stavebným kameňom nie je strateným územím, ale môže byť ekologickým ziskom pre človeka a prírodu. Kameňolomy sú takmer všade na svete veľmi čisté výrobné prevádzky. Navyše spracovatelia kameňa nepovažujú kultiváciu dobývacieho terénu za náročnú úlohu. Predkladajú projekty na ďalšie plánovité využitie vydobytých priestorov, ako oblasti na ochranu prírody a krajiny s biotopmi ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov, nerušenej relaxácie obyvateľstva alebo športových aktivít. Spájajú tradíciu s hodnotou.

Obnovenie dočasne utlmenej činnosti slovenských kameňolomov v druhej polovici 90. rokov sa skončilo oživením stavebníctva a príchodom nových, odborne zdatných pracovníkov. Trend združovania menších, málo prosperujúcich lomov do väčších spoločenstiev, ktorý zaviedol predseda predstavenstva Východoslovenských kameňolomov, a. s., Ing. Stanislav Rákoš, sa ukazuje ako správna myšlienka. Dosahuje úspech aj u našich susedov v EÚ. Horšie to je s odbytom. V spotrebe kameniva tri tony na obyvateľa za rok je Slovensko na najnižšej európskej úrovni nížinatého Holandska. Tradičný partner Východoslovenských kameňolomov, Slovenské železnice, východoslovenskí stavbári a poľské podniky, pokrývajú produkčnú kapacitu tunajších lomov zhruba na tretinu. V súčasnosti väčšina vychytených objednávok smeruje na západoslovenské a stredoslovenské kameňolomy, pre prednostne štátom podporované veľké projekty. Kvalitný východoslovenský stavebný kameň, lemujúci železničné trate od Liptova po Čiernu nad Tisou, na svoje diaľnice, automobilky a nové administratívne budovy, ešte len čaká.

Autor: Štefan Lazorišák

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.