každá z týchto oblastí má "svoju" stranu pohoria a "svoj" hrebeň. Táto špecifická situácia nastáva preto, lebo veľká Fatra má prakticky dva hlavné hrebene, ktoré sa tiahnu súbežne od Váhu severojužným smerom a spájajú sa na mohutnom masíve Ploskej. Ďalej na juh pokračuje hrebeň ako jednoliaty a dosahuje aj najvyššiu nadmorskú výšku (Ostredok 1 592 m). Spomínané dva hrebene, ktoré sa slangovo ani nemôžu volať inak ako turčiansky (západný) a liptovský (východný) od seba oddeľuje vyše 25 kilometrov dlhá Ľubochnianska dolina s viacerými významnými odbočkami. Aj vizuálny charakter pohoria je odlišný. Kým turčianska strana je výrazne skalnatá (a vytvára tak časť Bralná Fatra), na Liptove prevládajú oblé tvary kopcov (Hôľna Fatra). A práve medzi týmito hoľami vystupuje do popredia ako azda najkrajší vrch celého pohoria pyramída Rakytova (1 567 m).
Rakytov sa nachádza v južnej časti liptovského hrebeňa a výškou sa zaradzuje na štvrté miesto vo Veľkej Fatre (za Ostredok, Frčkov a Krížnu). Budujú ho prevažne vápence, no zaujme svojim nádherným vzhľadom, podobným pravidelnej pyramíde so smelými, strmými líniami. Vizuálne patrí ku skutočným krásavcom, unikátny je však najmä pohľad z jeho vrcholu. Ten považoval prof. Zdenko Hochmuth st., azda najväčší turistický znalec Liptova, za najlepší vo Veľkej Fatre a jeden z najkrajších a najobsiahlejších na Slovensku vôbec. Za dobrého počasia sa dá na vrchole sedieť hodiny a pozerať si okolie ako obrovskú plastickú mapu, ktorú len minimálne narušujú zastavené plochy ľudských sídel. Pohľadu dominuje samotná Veľká Fatra, ale aj Nízke a Západné Tatry a Chočské vrchy.
Vrchol Rakytova bol kedysi úplne hôľnatý, dnes jeho lavinózne svahy zarastajú kosodrevinou, ktorá tu bola umelo vysadená. Zaujímavosťou je aj fakt, že v oblasti Rakytova a Čierneho kameňa možno občas stretnúť aj kamzíky. Tie boli v Bralnej Fatre vysadené koncom 50. rokov minulého storočia, migráciou sa však ich teritórium rozšírilo aj na hôľne oblasti. Práve hole sú typickým krajinným prvkom vrcholových častí Veľkej Fatry a aj Rakytova. Práve pasenie ovcí na jednej strane zanechalo na prírode výrazné stopy, na druhej strane zasa vytvorilo podmienky pre vznik floristických spoločenstiev, ktoré nemajú čo do pestrosti vzácnych druhov a ich početnosti zastúpenia na Slovensku konkurenciu. Veľká Fatra je doslova rajom botanikov, hneď vedľa Rakytova trčí z hrebeňa ostrá príkrovová doska Čierneho kameňa (1 479 m), ktorý je však turistom neprístupný. Dôvod je prostý - okrem exponovanosti a nebezpečnosti skalného terénu je tunajšia rezervácia jednou z najprísnejšie chránených botanických lokalít nášho štátu s viacerými kriticky ohrozenými druhmi. Tých, ktorým sa pri návšteve Rakytova zachce okrem holí aj skalného terénu, teda môže uspokojiť útvar Skalná brána, zaujímavá vápencová formácia v južnom úbočí Rakytova.
BEDEKER
Prístup: Výstupová trasa na vrchol Rakytova ponúka množstvo alternatív zo všetkých možných strán, my sme vybrali túru, ktorá sa začína v Litovských Revúcach, konkrétne v Strednej Revúcej (680 m). Červeno značený chodník vychádza nad dedinu a stúpa najskôr dolinkou, neskôr trávnatým svahom. Po prekročení potoka značka pomerne prudko stúpa okolo salaša a prekonáva výrazný výškový rozdiel. Postupne vychádza chodník na trávnatý hrebienok a stúpanie sa zmierňuje. Otvárajú sa zaujímavé pohľady na skalné partie Čierneho kameňa, ktorého východné úbočie chodník traverzuje, až vychádza na hrebeň pri prameňoch pod Čierny kameňom (1 260 m, 2 h). Pokračujeme doprava po zelenej hrebeňovke v peknom, výhľadovo bohatom teréne. V strmom svahu chodník traverzuje Kračkov (v zime lavinózny terén) a prichádza do Južného Rakytovského sedla (1 295 m, 2:45 h). Tu sa začína namáhavý strmý výstup na vrchol, spestrený prechodom okolo Skalnej brány. Chodník strmo stúpa, v závere sa mierne položí a vychádza na vrchol Rakytova (1 567 m, 3:30 h). Značka následne klesá do Severného Rakytovského sedla (1 400 m, 3:45 h). Tu sa ponúka najrýchlejší zostup - po žltej značke doprava najskôr lúkou, neskôr lesom, držiac sa pozorne značky, ktorá križuje viacero lesných ciest a chodníkov. Klesá pomerne prudko až do záveru Teplej doliny a jej dnom už pohodlne po asfaltovej ceste v peknej scenérii (skalné útvary, vodopád) dosiahne horáreň Teplé (620 m, 5:45 h) medzi Liptovskou Osadou a Liptovskými Revúcami. Táto túra je pomerne náročná, v zime si vyžaduje špecifický výstroj a veľkú opatrnosť v lavinóznych svahoch pod hrebeňom.
Zaujímavosti okolia: Hrebeň Veľkej Fatry (Krížna 1 574 m, Ostredok 1 592 m, Ploská 1 532 m, Borišov 1 509 m, Skalná Alpa 1 463 m, Šiprúň 1 461 m), Ľubochnianska dolina, Blatná dolina, Teplá dolina, Donovaly, Vlkolínec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
