živnosť celá generácia aktivistov. To neznamená, že problém - akútny - neexistuje. Ide len o základnú inštrukciu, ako tieto reporty čítať a akú základnú pozíciu k nim zaujať.
Z najnovšej správy Medzinárodnej organizácie pre migráciu, ktorá sa pripravuje pre objednávateľa - českú vládu - sme sa dozvedeli, že situácia slovenských Rómov sa zhoršuje a v najnižších vrstvách nadobúda "rozmery HUMANITÁRNEJ KATASTROFY". Včera to slovenské médiá odprezentovali a pridali klasické mudrovanie sociológov a profesionálnych "humanrightistov", ktorí práve stáli k dispozícii. Nič proti záplave socioinžiniersky ladených poznámok, každý má právo na názor, ešte aj keď si ho nezaslúži. Tristná a absurdná je len skutočnosť, že sa nenašiel expert, ktorý by reflektoval na slová o "humanitárnej katastrofe".
Všetci máme slobodu prejavu a v rámci nej aj právo na expresívne vyjadrovanie a dramatizáciu. Výraz humanitárna katastrofa sa ale v svetovej tlači dnes vyskytuje pri opisoch napr. situácie v južnom Sudáne. Kto sleduje, vie, o čom je reč. Vraždy, mučenie, genocída, hladomor a tak. Predtým bola Rwanda, Eritrea, občas sa humanitárna katastrofa spomenie aj v čečenských súvislostiach. Aha, aby sme nezabudli, ešte Zimbabwe (to je tam, odkiaľ chodí diktátor-kanibal do Paríža objímať sa so Chiracom). V Európe si pamätáme Kosovo - 200-tisíc utečencov, masové hroby, ktoré sa otvárajú ešte aj po 5 rokoch. V obžalobe proti Miloševičovi sa humanitárna katastrofa spomína expressis verbis.
V správe, o ktorej hovoríme, môže byť aj čosi pravdy, ale takéto skreslenie naznačuje, že nebola pripravovaná nezaujato a slušne. Alebo sú jej zostavovatelia totálne mimo obraz. Áno, žiť bez kanalizácie, vodovodu, plynu, elektriny, prístupových ciest do centier je zlé, veľmi zlé - ale ďaleko do humanitárnej katastrofy vo význame, v akom sa výraz používa bežne. Nedá sa na rovinu tvrdiť, že úmysly raportérov nie sú čestné, ale je dobrý dôvod si to myslieť.
Objednávateľom je česká vláda - ešte bývalá Špidlova. V tej bol dnešný premiér Stanislav Gross ministrom vnútra a vôbec sa netajil zámerom úplne zastaviť rómsku migráciu do Čiech, čo je téma, na ktorej si postavil osobný marketing. Z jeho iniciatívy napríklad vznikol známy návrh na uzavretie spoločnej hranice, ktorý leží zatiaľ zmrazený v českej snemovni. Menej známy, ale dokonale výpovedný je návrh zákona, ktorý mal stanoviť maximálny počet cudzincov na meter štvorcový v jednom byte. To nie je sranda, ale legislatívny zámer Stanislava Grossa, ktorý zastavili až právnici s tým, že by sa celkom iste dostal do kolízie s pravidlami Európskej únie. "Česko by velkou vlnu slovenských Romů těžko dokázalo absorbovat. Chceme se proto na tuto eventualitu připravit, a proto sepisujeme zákon, který omezí jejich možnost usazovat se tady ve větších skupinách v jednom bytě," citoval Grossa osobne týždenník Respekt. Takže tak - nič nám nebráni odvodiť motiváciu autorov správy od zámeru objednávateľa. To jest, vykresliť situáciu východoslovenských Rómov tak, aby bol dôvod "připravit se na eventualitu".
Zistenia o zhoršovaní sociálneho postavenia Rómov kvôli zdravotníckym poplatkom či zníženiu sociálnych dávok sú značne zjednodušujúce. Je zaujímavé, že iná česká mimovládka - Člověk v tísni - v staršej správe uvádza, že Rómovia ani veľmi nerozlišujú, či dostanú o dve-tri tisícky viac alebo menej. Smiešne je pripisovať znižovanie migrácie na Západ tomu, že nemajú ani prostriedky na cestu. Ak organizácia zaznamenala dokonca aj "predaj manželky na prostitúciu", tak na to naozaj nemuseli cestovať až na východ Slovenska. Obchod s bielym mäsom, dokonca aj z vlastnej rodiny, je frekventovaný aj v Česku či kdekoľvek, a Rómovia nie sú jediná ohrozená skupina. Celá správa je o ničom - to všetko bolo povedané už stokrát, dávno pred začiatkom nejakých reforiem. Tie pôsobia v správe ako výzva na rýchle konanie.
Nikto netvrdí, že situácia Rómov, špeciálne tých z osád, nie je kritická. Nikto netvrdí, že väčšinová spoločnosť sa správa k rómskej menšine vždy najlepšie a slušne. Nikto netvrdí, že určujúcim vzťahom obyvateľstva k tomuto etniku nie je latentná, či dokonca otvorená diskriminácia. Toto sú ale veci, ktoré sa nedajú opraviť za týždeň či za rok vládnou politikou. Štát nemôže ľudom predpísať, ako majú cítiť a konať, ani zruinovať verejné financie pre dobro akokoľvek mediálne atraktívnej menšiny. Existuje len dlhodobé a pomalé riešenie, ktorému musia pomôcť aj samotní Rómovia. Bez nich to nejde. Riešeniu ale určite nepomôžu správy objednávané vládou, ktorá sama reformy robiť nevie, tak hľadá aspoň zámienky, aby mohla kritizovať reformy cudzie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
