Poliak bol hlboko dojatý zo štátnej hymny svojej krajiny

zvíťaziť, navyše v novom traťovom rekorde. Zlepšil ho o päť sekúnd a môže sa tešiť z odmeny 10 000 euro (približne 400 000 Sk). Po druhom a treťom mieste v Košiciach mu prvenstvo prial takmer každý. Sympatický Poliak si Košice mimoriadne obľúbil a po pretekoch priam žiaril nadšením.

"Ešte stále som nesmierne vzrušený z tohto víťazstva. Je to ako sen. Ako nádherný sen. V takej vynikajúcej atmosfére sa dnes nedalo nevyhrať," povedal 30-ročný Poliak, ktorý neskrýval dojatie. Viac, než samotné víťazstvo a prekonanie traťového rekordu ho totiž nadchla štátna hymna Poľska. "Okrem olympijských hier, majstrovstiev sveta či Európy sa na žiadnom inom maratónskom podujatí nehrá hymna pre víťaza. Iba tu v Košiciach. Pri jej hraní som mal najkrajšie pocity," podotkol Adam Dobrzynski, ktorý počas celej hymny mal pravú ruku na srdci. Mimochodom, poľská hymna pre víťaza zaznela v Košiciach po štvrtýkrát. Najprv sa z víťazstva v rokoch 1992 a 1993 tešil z prvenstva Wieslaw Palczynski a potom v roku 1998 Andrej Krzyscin.

"Na olympiáde som nebol, takže pri svojom prvom víťazstve v maratóne mi ju zahrali v Košiciach." Neúčasť v Aténach Dobrzynského veľmi škrela a ani na tlačovke si neodpustil jemné diplomatické podpichnutie. "Mal som ísť na olympiádu, no moja federácia je trochu divne rozhodujúci orgán, ktorý mi to znemožnil..." Na druhej strane, košickí organizátori môžu byť len a len radi, že Adam nakoniec necestoval pod Akropolu, ale sa na pokoji pripravoval doma v Poľsku na košický maratón.

K samotným pretekom Dobrzynski povedal: "Podľa mňa Keňania zaútočili príliš skoro a ja som tušil, že im v závere postupne dôjdu sily. Jednoznačne sa odo mňa chceli odpútať. Videl som, ako sa dohovárajú na trati. Začali bežať kilometer pod tri minúty a to bol pre nich klinec do rakvy, keď to tak môžem povedať. Nenechal som si ich však príliš ujsť, udržiaval som s nimi celý čas aspoň optický kontakt. Snažil som sa držať svojho tempa, veď je to maratón, prekonal som však aj krízu a v závere som videl, že môžem zaútočiť aj na rekord. Veľmi ďakujem košickým divákom, psychicky mi pomohli, čo tiež nebýva zvykom. Také publikum ako v Košiciach nie je nikde na svete. Možno v Japonsku, kde tiež veľmi povzbudzujú, ale viac nikde, len tu v Košiciach."

Adam si naozaj skvele naplánoval víťazstvo. V roku 80. výročia košického maratónu... "Tak, tak," pritakával s úsmevom. "Teším sa, veľmi sa teším, že som uspel na košickom maratóne. Nielen, že som ho vyhral, ale utvoril som ešte aj traťový rekord," dodal šťastný Dobrzynski, ktorý aj v tomto roku bežal s neodmysliteľnými rukavicami na rukách.