ich môže rýchlo prejsť.
Nervy a rozum Mečiara zase raz opustili, novinárku inzultoval ako za mlada, keď vyčíňal v najlepšej forme. Všetka tlač i televízie zalistovali pri tejto príležitosti v histórii Mečiarových konfliktov s novinármi (Valko, Mišauer, Choluj). Mimochodom, veľmi nedôsledne - bolo toho viac. Prvýkrát sa predseda HZDS vybúril už v bývalom Federálnom zhromaždení, kde vtedajšieho spravodajcu Televíznych novín (a neskôr hovorcu Havla) Špačka spucoval slovami "tak ti skopem prdel, ty sviniar jeden, že sa skotúľaš zo schodov". To len pre doplnenie archívov - zvyšok je vážnejší.
Je nesporné, že Mečiar reagoval na fotografku v službe absolútne neprimeraným spôsobom. K dispozícii boli aj iné prostriedky, ak nechcel byť na titulke v pyžame. Že sa zachoval ako grobian a agresívny psychopat, je bez diskusie. Trestné oznámenie postihnutej za výtržníctvo a poškodzovanie cudzej veci je síce reakcia prehnaná - žiadnu ujmu neutrpela a získala pätnásť minút slávy - ale v rámci vzťahov medzi Mečiarom a médiami by prekvapil skôr nadhľad.
Na strane druhej: Súkromný (ani štátny) špitál nie je verejný priestor, kde je každému dovolené cvakať, čo ho napadne. (Keby sa Mečiar prechádzal po nemocničnom parku, je iná vec.) Keďže miestom činu bolo zdravotnícke zariadenie, akési prirodzené obmedzenie platí dokonca aj v prípade ústavného činiteľa, ktorého ochrana osobnosti je nižšia - ale nie žiadna. Názor, že v tejto špecifickej situácii stojí ochrana súkromia vyššie ako sloboda tlače, nie je nenapadnuteľný, ale absolútne legitímny. Od toho, že politika zvečníme v chúlostivej situácii na chúlostivom mieste, predsa informačne nezbohatneme.
Slovenskému bulváru zatiaľ chýba cit pre prirodzené hranice. Dokumentovala to nedávna momentka z Novej scény, na ktorej nám najčítanejší denník ponúkol "frontálnu" nahotu šiestich slovenských hercov. O tom, že nedorozumenie je tiež "frontálne" (totálne), svedčia aj názory tzv. mediálnych expertov, ktorí dielo vzali pod ochranu. Pregnantne ich omyl sformuloval prezidentský exhovorca Füle - bulvár vraj len "robil svoju prácu". Nie - vyzlečení herci sa predvádzajú v divadlách odjakživa, aj najtvrdší západný bulvár však rešpektuje nepísanú dohodu, že nahé fotky z predstavení či skúšok sa nerobia a nepublikujú, keďže účinkujúci sa vyzliekajú pre tých, ktorí si zaplatia vstupné. Sun, Bild, Neue Kronen Zeitung majú aspoň takých šikovných fotografov ako Nový čas, predsa do podobného škandálu nikdy nevliezli.
Pod iné hodnotenie spadá situácia, keď paparazzi odchytia celebritu z helikoptéry (a pod.) kdesi na streche či nudistickej pláži. Mala si dávať pozor. Preto je úplne absurdná tretia relatívne čerstvá kauza Nového Času, v ktorej ho Mečiar žaluje za záber v spoločnosti 18-ročnej asistentky pri opekaní špekáčkov na záhrade. Žiadna nahota, žiadna iná pikoška - len ONI DVAJA a špekáčky. No - keď nechcel byť v zábere, mal relaxovať zavretý v Elektre.
Blížime sa k pointe. Jeden by mávol rukou a povedal - nech si žaluje, keď má peniaze. Od júna sa ale už smiať nemôžeme: Európsky súd pre ľudské práva vyniesol precedentný výrok v kauze monackej princeznej Caroline, že "zverejňovanie neautorizovaných fotografií zo súkromia je neprípustné". Pričom pojem súkromie vyložil tak extenzívne, že väčšmi sa už nedalo. Princezná totiž nežalovala žiadnu nahotu, ani sex, ani snímok z nemocničnej chodby, ale obyčajné fotky z nákupov, jazdy na koni a pod. Čiže z verejných priestorov. Mečiarova žaloba v kauze špekáčky je teda na dobrej ceste k úspechu - výrok ESĽS bude totiž pre naše súdy záväzný (ak odvolanie nemeckých vydavateľov tlače neuspeje). Iste, od nákupov princeznej z Monaka sa Mečiarove incidenty líšia v tom, že on je verejný činiteľ, ktorý má na to papiere. Rozhodnutie európskeho súdu však zakladá všeobecnú premisu, že sloboda tlače nemá prednosť pred ochranou súkromia (keďže aj princezná je nepochybne verejná osoba.)
Necitlivosť tuzemského bulváru, ktorá sa vyjavila aj v šačianskej kauze, takto ženie vodu na mlyn sudcom, ktorých ťah po regulácii médií je v Európe dlhodobo citeľný a predstavuje v súčasnosti jedno z najväčších ohrození demokracie. Justícia je totiž - podobne ako politici - predmetom kritiky slobodnej tlače a chcú jej "zatnout típec". A tu je záverečná pointa: Dobrodružstvá slovenského bulváru s politikmi a celebritami sú zábavné, nedá sa z nich ale tešiť, lebo otvárajú dráhu k takým zmenám, na konci ktorých môže byť o pár rokov degradácia obrazového spravodajstva na zaznamenávanie oficiálnych príležitostí. A to sa dotýka už nielen žalobcov a žalovaných v tej-ktorej kauze, ale nás všetkých.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
