bežnému Slováčiskovi dostanú baby aspoň týmto silikonovým spôsobom. Zatiaľčo Pamela sa aj napriek svojim rokom ešte stále má čím chváliť, to isté sa nedá povedať o peňaženkách mnohých z nás, v ktorých bankovky miznú ešte o čosi rýchlejšie ako výsledky jej troch plastických operácií. Ale pozor, nie je to až také zlé, ako to na prvý až tretí pohľad vyzerá. Na Slovensku je totiž najnižšia relatívna chudoba spomedzi všetkých krajín EÚ, čo tvrdí Európska komisia v správe o sociálnej situácii v únii. Podľa tejto správy je miera relatívnej chudoby na u nás len 5 %, čo znamená, že iba každý dvadsiaty našinec zarobí menej ako sú tri pätiny priemerného platu. To sú isto pozitívne čísla, pri čítaní ktorých môžeme jediné slovo, ANO! Celkovo mali v tejto strane dosť perný týždeň. Závistliví novinári na Ruskovcov vytiahli, že spoločnosť www.markiza.sk im tento rok darovala 10 miliónov korún. O poznanie väčší škrob bol bratislavský župan Ľubo Roman, ktorý spolu so svojimi synmi venoval na rozvoj strany iba melónik. Sklamaním bol prístup firmy Č.D.P. Martin, ktorá v kešeni našla len zvyšných 50-tisíc, hoci úradníci Ruskovho ministerstva hospodárstva jej odklepli licenciu na obchodovanie s vojenským materiálom. Takéto financovanie celkom zábavne okomentoval zo svojho pretekárskeho kokpitu Jirko Malchárek, ktorý po neúspešnej voľbe podpredsedu NR SR presedlal zrejme na mediálnu problematiku a je v nej evidentne doma. Slovenský Schumacher tvrdí, že televízia Markíza ANO neuprednostňuje, lebo "mňa volajú len pre formulu 1 a priestor v iných televíziách máme väčší." Aj napriek týmto hlbokým slovám mal za posledný týždeň na Markíze anjelov slušný priestor v spravodajstve najmä náš najväčší liberál P. Rusko. Dozvedeli sme sa napríklad ako sa momentálne má jeho rodina, akú koreňovú a hlúbovú zeleninu ako poďakovanie za presadenie reformy zdravotníctva odovzdal svojmu Zajacovi, aké veteránske autíčko a v akej cene Pali používa alebo ako sa mu vodilo na Hviezdoslavovom (kon)Kubíne, kde sa opäť vyskytol po 34 rokoch. A hoci zlé jazyky tvrdili, že Rusko si takto vylepšuje svoj politický imidž, samotný minister s tým ani náhodu nesúhlasil a výnimočne mal aj pravdu. Prednes Sládkovičovej Maríny, ktorú čítal v sede a z papiera, lebo text už zabudol, mu totiž podľa porotcov imidž ešte viac pokazil... "No, snažil sa. Možno až veľmi... Na ministra to bolo akurát," skonštatoval jeden z nich, takže my už nemusíme nič dodávať.
Keď pred primátorskými voľbami v roku 1994 vtedajší premiér V. Mečiar úprimne pozdravil Košičanov a sľúbil im, že ak chcú mať teplú vodu, musia voliť jeho primátorského "koníka" netušil ešte, že nevyhrá ani jeho koník a o 10 rokov sa bude musieť teplou vodou z košickej Teplárne sprchovať. Zrejme mu ale teplá sprcha v šačianskej nemocnici neprospela, lebo podľa niektorých neprajníkov si tam radšej mal dať počas všetkých piatich dní svojho pobytu studenú sprchu... Nevoliči HZDS spolu s mediálnymi hyenami a jednou bulvárnou fotografkou doteraz nechápu, čo spôsobilo, že sa z trojnásobného expremiéra stal zrazu zlá gorila, ktorá pred vyšetrením u kardiológa rozbíjala blesky a pod hrozbou násilia si "zobrala" nafotený film, ktorý si so sebou z Elektry pôvodne nepriniesla. O nášho najväčšieho samca sa teraz zaujíma polícia, ktorá mu síce zatiaľ nechce navliecť kazajku, resp. mu nenavrhla presun na iné nemocničné oddelenie, kde niektorí o sebe radi tvrdia, že sú Napoleónmi (nie koňakmi), ale rozmýšľa o prišití trestného oznámenia vo veci trestného činu poškodzovania cudzej veci a výtržníctva. Vladimír sa preto radšej v piatok vyhol novinárom a ako suverén odkráčal cez suterén šačianskej nemocnice do bezpečia svojej Elektry pripravovať si prejavy, ktoré sa mu zídu na najbližšej mítingovej šnúre, ktorú chystá po Slovensku. Určite sa v nich napríklad dozvieme, že Len On veru nikomu neublížil a sú mu cudzie aj akékoľvek násilnícke spôsoby voči krehkým ženám s fotoaparátom. A veru, budeme musieť s ním súhlasiť! Lebo pravda je taká, že V. Mečiar ako zakladajúci člen hnutia Verejnosť proti násiliu by sa nikdy nespreneveril menu hnutia, ktoré ho vynieslo tam, kde je teraz...
Viete, kto bol trikrát vo vesmíre a len dvakrát na Slovensku? Na ruskú sučku Lajku a jej sestru myslíte zbytočne, lebo tie pod Tatrami nezabrechali ani raz. No taký veliteľ Apolla 17, americký kozmonaut so slovenskými koreňmi Eugen (Cernan) Čerňan tu až do minulého týždňa spíkoval len dvakrát. Tento nedostatok však už odstránil, a teraz môže povedať, že rovnako často chodí do kozmu ako aj na Slovensko, no ťažko z toho usúdiť, čo je väčším víťazstvom. O Čerňana sme sa postarali naozaj dokonalo, kozmickou rýchlosťou sme mu poukazovali všetky naše pamätihodnosti, ktoré si od poslednej návštevy nepamätal. Prevzal si aj čestné vyznamenanie od STU, ktoré mu pripomenulo, že musí doma utrieť prach na poličke, kde má odložených "zvyšných" 158 čestných titulov. Kozmonaut, hodil reč aj s našim prezidentom, ktorý bol preňho veľkou neznámou, keďže doteraz si ruky triasol len z jeho predchodcom R. Schusterovi. Spomienky na nášho najznámejšieho interpreta evergreenu na košickej Turni však kdesi v pozadí predsa len aspoň trochu rezonovali. Čerňan totiž otvoril na bratislavskom hrade výstavu Človek na mesiaci, o ktorej zlé jazyky tvrdili, že jej názov je venovaný práve Rudolfovi. Paradoxom ale je, že americko-slovenský kozmonaut, ktorý navštívil aj mesačnú krajinu, sa jej tentoraz u nás vyhol, lebo mu ju kompetentní zabudli zapracovať do programu. A to je isto škoda, lebo takú (s)púšť ako je pri Rudňanoch, Jelšave alebo Lubeníku by mal problém vidieť aj na Mesiaci...
P.S. Ministerstvo školstva zverejnilo štatistiku o tom, koľko našich študentov si z dvoch povinne voliteľných predmetov vybralo ten svoj. Školským úradníčkom to síce trvalo takmer mesiac, ale výsledok ozaj stojí za to. Na základných školách sa týždenne vyučuje zhruba 3500 hodín náboženstva v porovnaní s 1500 hodinami etiky. Ak sa na tento výsledok pozrieme cez našu optiku, vyjde nám, že malé Slovensky a Slováci sa síce naučia modliť, ale slušnému, teda etickému správaniu sa podobne ako doteraz aj tak nenaučia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
