Euromoney, ktorý toto vyznamenanie udeľuje každoročne.
Nejde o žiadny marketingový metál, aké sa rozdávajú a dajú kúpiť vo svete vysokého učenia, biznisu a politiky dnes vcelku bežne. Cena je prestížna (ale nie najprestížnejšia), na čom nič nemení, že v roku 2000 ju získala aj Brigita Schmögnerová. Ktorá dnes, paradoxne, vystupuje v médiách s palcovými titulkami, že "všetko by robila inak ako Mikloš".
Treba povedať, že medzi Schmögnerovou pred štyrmi rokmi a Miklošom 2004 to nie je jediný rozdiel. Podstatnejšia odlišnosť je, že ministerka SDĽ nerobila svoju vlastnú, autonómnu politiku verejných financií. Omnoho väčšmi než odrazom vlastných preferencií boli jej politika a činy výsledkom zloženia prvej Dzurindovej koalície. A sporov práve s Miklošom, ktorý v nich mal navrch, keďže ťažil zo silnejšieho politického (Dzurinda) i odborného zázemia (reformátorské jadro DS, nezávislé think-tanky).
Naopak, dnešná politika rezortu, stav reforiem i nakladanie s verejnými zdrojmi nesú dominantnú pečať koncepcie a vízií ministra financií. Dá sa to zhrnúť i tak, že keby SDKÚ a koalícia nemali Mikloša, kľúčové parametre rozpočtu, vstupu do menovej únie, hospodárskej a sociálnej politiky by vyzerali na Slovensku úplne inak. (Nehovoríme, že lepšie, ale inak.) Minimálne to platí do začiatku roka. Odvtedy je stále citeľnejší vplyv Pavla Ruska, ktorý má ambíciu tvoriť expanzívnu priemyselnú a investičnú politiku. KDH a SMK nemajú toľko podkutých ľudí, aby vedeli k verejným financiám a riadeniu reforiem čokoľvek hodnotného povedať. Preto zväčša mlčia. Prvú vážnu porážku (presnejšie škrt cez rozpočet v prenesenom i doslovnom význame slova) utrpel Mikloš až na poslednej-septembrovej schôdzi NR SR, keď hlasovací pakt koalície a opozície zmenil podobu rozpočtového provizória (hlúpo a nezmyselne).
Faktom tak či inak zostáva, že pre Západ je Mikloš erbovou figúrou slovenského vzostupu a úspechu posledných šiestich rokov. V jeho prípade je teda cena Euromoney viac individuálnym, kým u Schmögnerovej bola viac kolektívnym ocenením. V roku 2000 obsahovalo toto uznanie aj pridanú hodnotu toho, že koalícia ako celok prekonala ťaživé bremeno bývalej garnitúry a vydala sa cestou aspoň miernych reforiem.
Dobrá je otázka, či prizmou domácej optiky si Mikloš cenu zaslúži. No - predovšetkým si treba uvedomiť, že porovnávanie ministrov financií naprieč kontinentmi je dosť ošemetná disciplína. Je skutočne pravdou, že také hlboké a rozsiahle reformy, aké prebehli na Slovensku, sú v priebehu jediného volebného obdobia vec jedinečná. A to ešte v kombinácii s konsolidáciou verejných financií a znižovaním rozpočtového schodku. Pravdou tiež je nezastupiteľná rola Mikloša (a jeho tímu) pri ich spočítaní, koordinácii, ladení. Ak si ale porovnáme podmienky domáce a zahraničné, nedá sa ubrániť nieže pocitu, ale istote, že možné bolo dosiahnuť ešte viac a robiť veci kvalitnejšie. To je nesporné - stačí si pozrieť zmrzačený prvý pilier dôchodkovej reformy, zbytočne vysoké sadzby rovnej dane, nerealizované audity (čiže zoštíhlenie) v štátnej správe, kvantá miliárd rozhadzovaných na nezmyselné a ešte nezmyselnejšie účely. A tak ďalej, a tak podobne.
Reformy, presnejšie jemné opravy rúcajúcich sa systémov, ktoré prebiehajú v Európe, sú síce povrchnejšie a slabšie ako slovenské, ale sa dejú na hrane spoločenského konsenzu. Otázka znie, čoho by boli taký Hans Eichel (Nemecko) alebo Nicolas Sarkozy (Francúzsko) schopní, keby mali ten sociálny a politický priestor, ktorý osud daroval Miklošovi. Latka, ktorú zdolával Mikloš (a Dzurinda) na Slovensku, ležala omnoho nižšie. Rezervu, s ktorou skákali, nevyužili, lebo zbytočne a trestuhodne rozglejili koalíciu a nenašli viac odvahy. Ivan Mikloš je mužom zmeny v medziach nenáročného kompromisu. Navyše je to človek, ktorý dal morálnu podporu politickým avantúram premiéra, čím sám prispel k zúženiu priestoru na skutočne dobré reformy. Pričom tak konal ako človek, ktorý by azda ako jediný dokázal Dzurindu svojím vplyvom ubrzdiť. Keby chcel.
Isteže, v redakcii Euromoney majú aj veľa dôležitejšej práce, ako sa zaoberať kauzou skupinka. Predávať agendu ekonomických a sociálnych zmien v obale s mladistvou tvárou slovenského superreformátora nie je zlý nápad. Potiaľ vec ujde - nedá sa hovoriť ani o skreslení či podvode. Ale my vieme svoje - Ivan Mikloš zaspal a prešustroval asi toľko šancí, koľko ich premenil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
