Ata (TASR)
"Systém trestnej justície má v oboch krajinách trhliny a poskytuje dostatočné množstvo príležitostí na justičný omyl," uvádza vo vyhlásení organizácia. "Ľudia sú odsudzovaní na trest smrti v nečestných procesoch, často na základe 'priznaní' získaných pomocou mučenia a zlého zaobchádzania," uvádza AI.
V správe s názvom: Bielorusko a Uzbekistan - poslední kati - trend k zrušeniu v bývalom sovietskom priestore, AI odsudzuje tajomstvo, ktorá vládne okolo trestu smrti v oboch krajinách. Odsúdenci a ani ich rodinní príslušníci nie sú informovaní o termíne popravy a rodinám sa odopiera šanca na rozlúčku a návštevu hrobu. Ako dodáva Amnesty, väzni čakajúci na popravu sú terčom bitia a iných foriem týrania.
AI vyzvala vlády Bieloruska a Uzbekistanu na zavedenie moratória na trest smrti a vykonávanie popravy, na zlepšenie podmienok väzňov čakajúcich na popravu a na eventuálne zrušenie trestu smrti. Uzbecký prezident Islam Karimov uviedol, že každoročne v krajine popravia okolo 100 osôb. Miestni aktivisti za ľudské práva však hovoria o dvojnásobku tohto čísla. V uplynulých rokoch popravili v Uzbekistane najmenej 14 ľudí, ktorých exekúcii oponoval Výbor OSN pre ľudské práva. V Bielorusku odsúdili v roku 1999 na smrť 13 ľudí a do roku 2003 každoročne od troch do siedmich, dodáva Amnesty Intrnational. Ani jedna z týchto dvoch krajín nezverejňuje štatistiky o popravách a odsúdeniach na smrť, čo je v rozpore so záväzkami, ktoré im vyplývajú z členstva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Od rozpadu ZSSR v roku 1991 zrušilo trest smrti deväť bývalých sovietskych republík a štyri krajiny zaviedli naň moratórium.
Autor: Alma
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
