do parlamentu. Dovtedy máme pauzu. Na oddych, ale aj na rozmýšľanie.
Téma rozpočtových priorít, s ktorou zamorili štyri vládne strany ovzdušie, nie je žiadne nóvum. Zopakovali si len každoročný rituál hyeních pretekov o tzv. rozpočtové priority. Bugár, Rusko a spol. sa predháňali v dostihoch, ktorý z nich uchmatne väčší kus "mäsa" pre svojich klientov a voličov, a to tak, aby každý dobre videl, že mecenáš a dobrodinca je práve on. Aby sa vyhli nebezpečenstvu, že "priority" by voličov dostatočne neupútali a divadlo by vyšlo nazmar, KDH vyvolalo konflikt s Miklošom okolo pravidiel rozpočtového provizória, ktoré sa s pomocou opozície aj podarilo v parlamente zmeniť na totálne nezmyselné. To bol gól - koľko komentárov na túto tému vyšlo... Pritom ešte zjara, keď bežala debata o tzv. dodatku ku koaličnej zmluve, uzavreli naše štyri obľúbené strany tzv. džentlmenskú dohodu, že vážne veci sa budú schvaľovať konsenzom. A to predovšetkým rozpočet, pričom "AŽ DO DEFINITÍVNEJ DOHODY NEBUDÚ JEDNOTLIVÉ STRANY ZVEREJŇOVAT SVOJE PRIORITY". Tak prisahal osobne Pavol Hrušovský, teda predseda toho KDH, o ktorom už mesiac vieme, že jeho priority sú platy hasičov, bonus pre rodiny a regionálne školstvo...
Strany sa dohodli, oznámil po úmorných rokovaniach Bugár, lebo "sa našli 4 miliardy". To sa našincovi nemôže stať. Aj keby hľadal po kontajneroch celý život, nevyhrabe ani štyri stovky. Politici sú iná káva - najšikovnejší hľadač pokladu Rusko našiel 2 a pol miliardy v dividendách štátnych podnikov. S kamarátmi, ktorých dosadil, urobil inventúru a vyšiel im lepší hospodársky výsledok, než počítali. Mikloš teda zvýšil virtuálne príjmy a "partneri si rozdelili dodatočne nájdených 3,1 miliardy" (Bugár). (Pol miliardy totiž "našli" už pred týždňom.) Také je to jednoduché. A aby sa klienti necítili ani o chlp podvedení, zvyšných 900 miliónov (do 4 miliárd), ktoré Mikloš odmietol na drevo vydať, si nakreslili zo vzduchu; ak budú príjmy rozpočtu vyššie než je predpoklad, toľko si ešte rozdelia po rezortoch. Prečo nie - z poplatníkov krv netečie.
Divadlo týmto nekončí, len nejaké nuly ubudnú; nové dejstvo v parlamente sa už nepovedie o miliardách, "len" o desiatkach miliónov, ktoré sa budú preskupovať z vôle tzv. nezávislých poslancov. Existuje dohoda, že k prelomeniu deficitu (3,4 percenta HDP - celý okruh verejných financií), nedôjde, len sa bude presúvať medzi kôpkami. No - už máme skúsenosti. Minulý rok natiahli poslanci schodok o 0,4 percenta (na 3,94) a Mikloš odchádzal ešte šťastný, lebo dopadnúť mohol aj horšie. Určujúce tentoraz môže byť, že politická sila ministra financií, ktorý drží deficit zubami-nechtami, je podstatne nižšia ako pred rokom. Na strane druhej, črieda nezávislých okolo Polku tiahne k SDKÚ, niektorí v ňom azda vidia svoju politickú budúcnosť, takže sa predbežne zaviazali k disciplíne. Sme ale na Slovensku...
To všetko je však nepodstatné. Prekáračky o priority sú len dymovou clonou, aby ľudia, ktorí hostinu platia, sa nezaujímali o to hlavné: Verejný dlh Slovenska sa blíži na úroveň 600 miliárd Sk, hrubý zahraničný dlh štátu sa škriabe na 700 miliárd. Rozpočet na rok 2005, ako všetky predchádzajúce, bude znamenať zvyšovanie tohto zadĺženia. Je neospravedlniteľné, ak v roku rekordného hospodárskeho rastu predkladá koalícia rozpočet s historicky najvyšším deficitom ústrednej vlády (64 miliárd - celkový schodok je 53 miliárd) miesto toho, aby príjmy využila na zníženie dlhu, alebo vrátila ľudom vo forme znížených odvodov a daní. Ivan Mikloš vo februári tvrdil, že vnútorné rezervy v rezortoch (prezamestnanosť, duplicitné činnosti) odhaduje na 20-40 percent. Ako sa vôbec opovažujú prichádzať s novými požiadavkami, keď nielenže neodtučňujú štátnu správu, ale naopak ešte priberajú - napr. ministerstvo hospodárstva - nových zamestnancov? Július Brocka z KDH sám priznal, že rozpočet "sa mu zdá v niektorých oblastiach luxusný". No, luxusný je skoro všade - tuk, mrhanie, lúpeže. A toto nie je debata o stámiliónoch ani miliardách, ale desiatkach miliárd korún. O nich sa však diskusia nevedie a preto je inscenácia o prioritách taká absurdná a nemravná. Oni si totiž nerozdeľujú zisk, ale čistú stratu. A ešte sa pritom tvária spokojne, usmievajú sa, ako sa dobre dohodli.
Hádky, že koľko milodarov venuje ktorá strana svojim klientom a príživníkom, sú v tejto situácii poburujúce. V reálnych cenách naplánoval Mikloš nárast výdavkov o 7 percent. Všetci tí, ktorí žobronili, hrozili a vydierali, sa teda uchádzali o extra profit. Nároky, ktoré plus výdavky v poľnohospodárstve, bonusoch, platoch, stimuloch založili, nevezme už späť žiadna politická garnitúra, aj keď vývoj príjmov už taký dobrý nebude. Niektoré sa budú volať "výdavky mandatórne" a budú povinné pre každý ďalší rozpočet. A štátny dlh rastie a rastie… Raz ho niekto musí zaplatiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
