medziročné nárasty počtu prepravených cestujúcich, pričom za prvých osem mesiacov tohto roka prešlo letiskom 161 507 cestujúcich, čo je prakticky toľko ako za celý rok 2002. Rastie aj počet pohybov lietadiel (súčet počtu pristátí a vzletov). Od začiatku roka do konca augusta zaznamenalo letisko 8 431 pohybov lietadiel, čo predstavuje v priemere približne 34 pohybov denne. Na náraste počtu prepravených cestujúcich sa v značnej miere podieľa charterová preprava našich dovolenkárov do rôznych európskych i mimoeurópskych destinácií. Na košickom letisku však čoraz častejšie vídať aj menšie obchodné či firemné lietadlá z rôznych krajín, ale aj športové lietadlá, patriace aeroklubom alebo súkromným majiteľom. Typová paleta lietadiel, ktoré v letnom období pristáli na letisku v Košiciach, je skutočne veľmi široká. Z tejto palety sme vybrali a bližšie opíšeme niekoľko lietadiel, ktoré sú zaujímavé z technického či iného hľadiska, alebo zaváňajú leteckou "exotikou".
Najmenším lietadlo, ktoré v lete v Košiciach pristálo, bolo lietadlo Kitfox 4 so švajčiarskou registráciou HB-YJT. Majiteľa tohto unikátneho lietadielka sme síce na letisku nezastihli, ale nechali sme mu odkaz s prosbou o zaslanie informácií o jeho "lietajúcom stroji". O niekoľko dní prišiel e-mail od pána Thomasa Schläpfera, ktorý je majiteľom a pilotom Kitfoxu. Pán Schläpfer nám napísal, že so svojím malým lietadlom vykonal let zo Švajčiarska cez Rakúsko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko. Lietadlo je výrobkom americkej firmy Skystar a dodáva sa ako stavebnica (názov Kitfox by sme mohli preložiť ako stavebnicová líška). Pán Schläpfer si lietadlo sám poskladal a nalakoval. Lietadielko má rozpätie krídiel len 8,75 m a jeho dĺžka je 5,58 m. Na pohon slúži motor Rotax 912, ktorého maximálny výkon je len 59 kW! Prázdne lietadlo má hmotnosť len 300 kg, maximálna vzletová hmotnosť je 570 kg. Cestovná rýchlosť Kitfoxa je okolo 150 km/h, pádová (v podstate minimálna) rýchlosť je neuveriteľných 52 km/h (takže toto lietadlo môže letieť menšou rýchlosťou než je najvyššia dovolená rýchlosť áut v meste). Podľa údajov firmy Skystar trvá poskladanie lietadla Kitfox približne 800 normohodín. Prvý let so svojím Kitfoxom vykonal pán Schläpfer 12. júla 2003.
Nestáva sa príliš často, aby do Košíc zavítalo ľahké športovo-cestovné lietadlo zo Spojeného kráľovstva. Tohto leta sa tu jedno takéto lietadlo objavilo. Lietadlom Beech A36 Bonanza s poznávacou značkou G-ZLOJ priletel svojich košických priateľov navštíviť pán William Gray s manželkou. Lietadlo A36 Bonanza patrí do rozvetvenej rodiny lietadiel s názvom Bonanza, ktoré vyrába americká firma Beech a ktorých história siaha až do roku 1945, keď po prvý raz vzlietol model 35 Bonanza, vyznačujúci sa netypickými chvostovými plochami tvaru V (tzv. motýlikové usporiadanie). Väčší šesťsedadlový model 36 Bonanza, už s konvenčnými chvostovými plochami, vzlietol po prvý raz v roku 1968. Pán Gray nám ochotne poskytol technické informácie o svojom lietadle. Beech A36 Bonanza má rozpätie krídiel 10,21 m, jeho dĺžka je 8,38 m, maximálna vzletová hmotnosť je 1 766 kg. Na koncoch krídiel sú prídavné palivové nádrže, každá objemu 90 litrov. Lietadlo je poháňané šesťvalcovým piestovým motorom výkonu 210 kW a jeho normálna cestovná rýchlosť je 303 km/h. Bonanza pána Graya je vystrojená úplným prístrojovým vybavením pre lety podľa prístrojov, dvomi satelitnými navigačnými súpravami GPS a analyzátorom činnosti motora. Grayova Bonanza bola vyrobená v roku 1980 a svoj letecký život začala ako aerotaxík v USA. V roku 1985 bolo toto lietadlo predané do Južnej Afriky a odtiaľ sa v roku 1999 dostalo do Spojeného kráľovstva. Manželia Grayovci ho kúpili v roku 2001 a odvtedy s ním navštívili mnoho krajín, vrátane Estónka, Lotyšska, Malty a Tunisu. V tomto roku sa zoznam krajín, ktorých vzdušný priestor okúsila Bonanza G-ZLOJ, rozšíril o Slovensko.
Na košickom letisku stále častejšie pristávajú lietadlá, patriace do kategórie bizjet (to je fonetická skratka pôvodného výrazu business jet, čiže obchodné prúdové lietadlo). Typickým predstaviteľom tejto kategórie sú americké lietadlá Cessna Citation rôznych verzií. Pomerne častým návštevníkom košického letiska je Cessna 560 Citation V s nemeckou poznávacou značkou D-CLEO, patriaca spoločnosti Comfort Air. Model 560 Citation V je modernizovanou a prepracovanou verziou modelu Citation II, vyznačujúcou sa predĺženým trupom a výkonnejšími motormi. Svoj prvý let vykonal tento model v auguste 1987. Cessna 560 Citation V má rozpätie krídiel 15,90 m, dĺžka lietadla je 14,9 m, maximálna vzletová hmotnosť je 7 200 kg. Posádku tvoria dvaja piloti, kabína má v štandardnom usporiadaní osem sedadiel pre cestujúcich. Na pohon lietadla slúžia dva prúdové motory firmy Pratt&Whitney, každý s ťahom 12,9 kN. Cestovná rýchlosť lietadla je 790 km/h, dolet so šiestimi cestujúcimi Je 3 600 kilometrov.
Veľmi obľúbenými bizjetmi sú lietadlá radu Falcon (sokol), ktoré vyrába francúzska firma Dassault. Minulú nedeľu priletel do Košic (zabehnúť si polmaratón) na palube Falcona 20 fínsky minister zahraničných vecí Erkki Tuomioja. Na vývoji Falcona 20 začala firma Dassault v spolupráci s firmou Sud Aviation pracovať v januári 1962, prvý prototyp vzlietol po prvý raz 4. mája 1963. Prvý sériový stroj sa do vzduchu dostal na Nový rok 1965. Existuje niekoľko verzií Falcona 20, ktorý sa veľmi dobre uplatnil aj v USA. Fínsky minister priletel verziou Falcon 20F-5, ktorej prototyp bol predstavený v roku 1969. Toto lietadlo má rozpätie krídiel 16,3 m, jeho dĺžka je 17,15 m a v jeho kabíne môže cestovať 8 až 14 cestujúcich. Falcon s fínskou registráciou OH-WIN patrí spoločnosti Jetflite Ltd. a jeho luxusne zariadená kabína pre maximálne 10 cestujúcich je vystrojená aj prehrávačom CD a DVD a satelitným telefónom.
Za určitú elitu medzi bizjetmi možno považovať rodinu lietadiel so spoločným označením Gulfstream (Golfský prúd). Tieto lietadlá s dlhým doletom vyrába americká firma Gulfstream Aerospace Corp., patriaca do koncernu DaimlerChrysler. V Košiciach sa relatívne pravidelne objavujú Gulfstreamy s americkou registráciou, patriace spoločnosti U.S.Steel. Jedným z nich je Gulfstream IV-SP (Special Performance), ktorý sa od základného typu Gulfstream odlišuje väčšou vzletovou hmotnosťou, dlhším doletom a zníženými nákladmi na údržbu. Svoj prvý let vykonal Gulfstream IV-SP v roku 1993 a odvtedy bolo do celého sveta dodaných niekoľko sto exemplárov tohto lietadla. Tento typ lietadla však nepoužívajú len veľké firmy na dopravu svojich špičkových manažérov, ale mnohé krajiny ho používajú aj na dopravu vládnych predstaviteľov. Špeciálne verzie tohto lietadla používajú vojenské letectvá rôznych krajín na vzdušný prieskum, prepravu ranených, elektronický prieskum, prepravu nákladov a iné účely. Gulfstream IV-SP má rozpätie krídiel 23,72 m, dĺžku 26,9 m a maximálnu vzletovú hmotnosť až 33 839 kg. Na pohon lietadla slúži dvojica motorov Rolls-Royce Tay s ťahom po 61,6 kN. Lietadlo má dvojčlennú posádku a jeho kabína môže byť usporiadaná pre 12 až 19 cestujúcich. Pri diaľkových letoch vo výške 13 700 metrov je cestovná rýchlosť 850 kg. Počiatočná stúpavosť lietadla je vyše 20 m/s, čo znamená, že za minútu po vzlete je už lietadlo vo výške 1 200 metrov. S maximálnym natankovaným množstvom paliva má Gulfstream IV-SP impozantný dolet 7 820 km, čo mu umožňuje lety medzi USA a mnohými európskymi destináciami bez medzipristátia.
Venujme sa teraz lietadlám, používaným vo "veľkej" doprave, teda dopravným lietadlám v pravom slova zmysle. Na pravidelných linkách lietajú do Košíc lietadlá spoločností Sky Europe, České aerolínie a Austrian Airlines. Sky Europe používa na linkách z Košíc do Bratislavy a Prahy dvojmotorové turbovrtuľové lietadlá EMB-120 brazílskej výroby, České aerolínie lietajú do Košíc prúdovými lietadlami Boeing B737 verzie 400 alebo 500 (jedna "päťstovka" nesie stále názov mesta Košice) a turbovrtuľové lietadlá ATR-42/72. Rakúske aerolínie lietajú z Viedne do Košíc dvomi typmi. Na popoludňajšej linke turbovrtuľové lietadlo De Havilland Dash 8, neskoro večer prilieta z Viedne prúdové lietadlo Bombardier CRJ 200, o ktorom si povieme niečo viac. Mimochodom, na získanie snímky tohto lietadla sme si museli privstať, pretože z košického letiska odlieta toto lietadlo už o 5.40 ráno. Bombardier CRJ 200 je moderné lietadlo pre regionálnu leteckú dopravu, s ktorého vývojom začala firma Canadair (súčasť koncernu Bombardier) oficiálne, po rokoch predbežných štúdií, 31. marca 1989. Základom typu CRJ (to znamená Canadair regional jet) je osvedčený a obľúbený bizjet Challenger. Regionálne dopravné lietadlo CRJ má v porovnaní s Challengerom predĺžený trup (o približne 6 m) a prekonštruované krídlo s väčšou plochou. Prvé predsériové lietadlo CRJ 200 vykonalo svoj prvý let 10. mája 1991, osvedčenie o letovej spôsobilosti získal tento typ v roku 1993. Rakúska spoločnosť Austrian Airlines používa 13 lietadiel CRJ 200 LR (long range, čiže predĺžený dolet), ktoré lietajú s logom jej regionálnej divízie Austrian arrows (doslova rakúske šípy) a ktorých prevádzkovateľom je spoločnosť Tyrolean. Lietadlo CRJ 200 LR má rozpätie krídiel 21,21 m, jeho dĺžka je 26,77 m a výška 6,22 m. Maximálna vzletová hmotnosť je temer 24 ton, maximálna cestovná rýchlosť je 865 km/h. Na pohon lietadla slúžia dva prúdové motory firmy General Electric, každý s ťahom 41 kN. Maximálny dolet tohto lietadla, ktorého kabína má 50 sedadiel pre cestujúcich, je 2 639 km.
Prepravcovia, ktorí v letnej sezóne zabezpečovali charterovú dopravu medzi Košicami a destináciami v Grécku, Turecku, Tunise, Egypte a inde, lietajú najmä s lietadlami Boeing 737 rôznych verzií. Napríklad spoločnosť Air Slovakia lietala z Košíc lietadlom B737-200, ktorý svoj prvý let vykonal 7. februára 1985 a ktorý začal svoju leteckú kariéru v nemeckej spoločnosti Lufthansa. Slovenské aerolínie zase používajú verziu 737-300 a Sky Europe má niekoľko lietadiel verzie 737-500. Sedemstotridsaťsedmičkou ešte novšej verzie (-600) prepravovala dovolenkárov z Košíc do Tunisu a späť spoločnosť Tunisair. Zatiaľ čo boeingy sú v Košiciach pomerne častým hosťom, lietadlá z produkcie firmy McDonnell Douglas k nám zavítajú menej často (spomenutá firma je dnes už súčasťou koncernu Boeing). Tohto leta sa však na košickom letisku pravidelne objavovalo lietadlo typu MD-83 tuniskej spoločnosti Nouvelair. Lietadlá radu MD-80 mali pôvodne označenie DC-9 Super 80 a vznikli rozsiahlou modernizáciou typu DC-9, ktorého prvá verzia vzlietla na svoj prvý let už vo februári roku 1965. Verzia MD-83 vzlietla po prvý raz 17. decembra 1984 a jej maximálna vzletová hmotnosť je 72 600 kg. Lietadlo má rozpätie krídiel 32,8 m a jeho dĺžka je 45 m. V štandardnom usporiadaní má kabína 146 miest. Lietadlo MD-83, ktoré je na snímke, má írsku registráciu EI-CEK, svojmu prvému užívateľovi bolo dodané 14. júna 1989 a istý čas lietalo v talianskej spoločnosti EuroFly.
Trojmotorové prúdové dopravné lietadlá Tupolev Tu-154 sa v minulých rokoch objavovali na košickom letisku pomerne často, pretože ich používali aj Slovenské aerolínie (tie získali tri takéto lietadlá v rámci deblokácie ruského dlhu). Slovenské aerolínie sa však tohto typu, ktorý pomaly mizne zo svetového leteckého neba, zbavili, a tak je "veľké tučko" ("malým tučkom" sa v žargóne nazýval menší dvojmotorový Tupolev Tu-134) na košickom letisku zriedkavejším javom. Tohto leta predsa len vozila našich dovolenkárov na opäť obľúbené bulharské pobrežie jedna stopäťdesiatštvorka. Išlo o verziu Tu-154M, s ktorou do Košíc lietala bulharská charterová spoločnosť Bulgarian Air Charter. Typ Tu-154 bol vyvinutý na základe požiadaviek sovietskeho Ministerstva civilného letectva, ktoré chcelo jedným novým lietadlom nahradiť tri už dosluhujúce typy, a to prúdový Tu-104 a turbovrtuľové stroje An-10 a Il-18. Medzi základné požiadavky patrila prepravná kapacita 150 až 180 cestujúcich, dolet 3 200 až 3 500 kilometrov a schopnosť operovať z rozjazdových dráh dĺžky len 2 500 m. Ministerstvo leteckej výroby (no, v bývalom Sovietskom zväze bolo tých ministerstiev neúrekom) vyzvalo konštrukčné kancelárie Tupoleva, Iljšušina a Antonova, aby predložili projekty nového lietadla. Z predložených ministerstvo vybralo ten, ktorý predložila konštrukčná kancelária Andreja Nikolajeviča Tupoleva. Tupolev poveril vedením celého projektu Sergeja Jegera, ktorý na programe vývoja nového lietadla s označením Tu-154 začal pracovať začiatkom roka 1965. V lete pohnutého roku 1968 bol v továrni Opyt vedľa Tupolevovej konštrukčnej kancelárie dokončený prototyp Tu-154, ktorý bol potom rozobraný, po ceste odvezený na Žukovského leteckú a vývojovú základňu a tam opäť zmontovaný. Prvý let vykonal nový tupolev 3. októbra 1968, teda pred 36 rokmi. Sériovou výrobou typu Tu-154 bol poverený letecký závod v Kujbyševe. Sovietska letecká spoločnosť Aeroflot dostala prvé lietadlá Tu-154 koncom roka 1970 a v máji 1971 s nimi začala vykonávať pravidelné lety, pričom sa však prepravovala len pošta a náklad. Prvý let s cestujúcicim vykonal Tu-154 9. Februára 1972, a to z vnukovského letiska v Moskve do Minerálnych vôd. Na medzinárodnej linke letel tento typ po prvý raz v novembri 1972, a to z moskovského letiska Šeremetevo do Prahy. Tu-154 je trojmotorové lietadlo s vzadu umiestnenými motormi a šípovitým krídlom. Lietadlo má rozpätie krídiel 37,5 m, jeho dĺžka je 47,9 m a výška 11,4 m. Mohutný trup má priemer 3,8 m. Istou zaujímavosťou je, že hlavné podvozkové nohy majú za sebou uložené tri páry kolies. Týmto usporiadaním sa podstatne znížili otrasy lietadla, pohybujúceho sa po vzletovej či pristávacej dráhe. Na pohon lietadla slúžia tri prúdové motory Kuznecov NK-8-2, každý s ťahom 93,9 kN. Maximálny dolet s maximálnym platiacim zaťažením je 3 500 km, cestovná rýchlosť je 850 km/h. V priebehu výroby došlo k postupnej modernizácii typu Tu-154, pričom modernizované verzie boli označené Tu-154A, Tu-154B a Tu-154C. Podstatne modernizovanou verziou je verzia Tu-154M, ktorá je vystrojená modernými motormi Solovjev D-30KU, ktorých spotreba je približne o 15 % nižšia ako spotreba pôvodných motorov. Maximálna vzletová hmotnosť vzrástla na 100 ton. Prvé Tu-154M (pôvodne označené Tu-164) sa do služby u leteckých spoločností dostali v roku 1985. V tomto lietadle môže cestovať až 180 cestujúcich. Celkovo bolo vyrobených vyše 900 lietadiel Tu-154 všetkých verzií. Pre zaujímavosť možno uviesť, že v kóde NATO bol tento označovaný ako Careless, čiže bezstarostný.(alebo aj ľahkomyselný). Lietadlá Tu-154, ktorých výroba sa skončila niekedy v roku 1996, používali letecké spoločnosti prakticky všetkých socialistických krajín, vrátane Československa. Prvé zo siedmich lietadiel Tu-154M prevzali Československé aerolínie 18. februára 1988. Posledný let v službách ČSA vykonal Tu-154M 10. januára 2000, čím sa aj definitívne skončila éra sovietskych lietadiel v ČSA. Spoločnosť Bulgarian Air Charter lietala tohto leta do Košíc aj lietadlom Tu-154M s registráciou LZ-LCV, ktoré bolo pôvodne dodané poľskej spo
V lete sme na košickom letisku mohli zazrieť aj mohutné transportné lietadlo Il-76TD ruskej spoločnosti Kras Air. Lietadlo s označením Il-76 začala konštrukčná kancelária S.V.Iljušina vyvíjať koncom 60. rokov minulého storočia, pričom prvý prototyp vykonal svoj prvý let 25. marca 1971. Prvé sériové stroje začalo sovietske vojenské letectvo dostávať v roku 1974, o dva roky neskôr začal Aeroflot používať civilnú verziu sedemdesiatšestky. Il-76 má rozpätie krídiel 50,5 m, dĺžka lietadla je 46,6 m, výška je 14,76 m. Na pohon slúžia štyri motory (každý s ťahom 117,7 kN), zavesené pod krídlami. Sklopná nájazdová rampa v zadnej časti trupu umožňuje vjazd do nákladného priestoru, ktorý má dĺžku 24,5 m, šírku 3,46 m a výšku 3,4 m. Lietadlo je schopné prepraviť náklad 40 ton na vzdialenosť 5 000 km. Podvozok, ktorý má celkovo 20 kolies s nízkotlakovými pneumatikami, umožňuje vzlet aj z trávnatých plôch. Zlepšená verzia Il-76TD má vzletovú hmotnosť zvýšenú na 190 000 kg. Celkovo bolo vyrobených vyše 800 lietadiel Il-76 všetkých verzií. Lietadlá Il-76 sú v súčasnosti využívané mnohými firmami na prepravu ťažkých a objemných nákladov a lietajú doslova po celom svete.
Na košickom letisku pristáli aj ďalšie zaujímavé lietadlá, ktoré predstavíme niekdy inokedy.
Autor: kim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
