Čítali mi o tom v detstve rozprávky," odpovedali. Predstava variť takú horu mäsa je pre súčasníka hmlistá. Boli časy, keď takéto kulinárske zvyklosti nepovažovali za zvláštnosť. V Košiciach bol na terajšom Námestí osloboditeľov - barbakán - predsunutá veža, kde bolo varenie volov v obrých kotloch bežné.
Keď sa ženil kráľ Matej s Beatricou Neapolskou (r. 1476), panovnícky dvor v Budíne objednal na prípravu svadobnej hostiny aj dvesto kotlov. Z nich malo byť desať takých, aby sa v každom kotle uvarili dva voly, dvadsať ďalších kotlov pre dvadsať volov. Okrem tejto objednávky u košických kotlárov požiadal Budín železiarskych a mediarskych majstrov, aby vyrobili kompletný riad na prípravu jedál aj stolovanie. Boli to stovky pekáčov, kotlíkov, panvíc, kastrólov, šerpeniek, tisíce lyžíc, stovky nožov. Bez práce nezostali ani cinári, cínolejári, mosadzní lejári (bolo ich v meste 33), konvičiari. Kotlári boli v 14. - 15. storočí v Košiciach iba dvaja, lyžičiari traja a nožiarov bolo 68. Celkove sa zaoberalo spracovaním kovov v meste 603 ľudí. Všetko, čo súviselo s kovom, tu malo dobrý zvuk zásluhou fortieľu majstrov. V Košiciach boli v 15. storočí najviac zastúpené špecializácie súvisiace so spracovaním kovov, ale aj baníctvu. Boli to kováči, zámočníci, podkováči, panciernici, panvičiari, zvonári, klinčiari, ostrohári, zlatníci, zbrojári, mečiari. Iba zbrojári mali trinásť špecializácii, napríklad: výrobca prístroja na odstrel kamenných gúľ, na odstrel šípov, brokovník (kladkostroj na útlm výkyvu tela po výstrele), štítnik a ďalšie. Mesto prevádzkovalo aj huty a v poddanskej obci Košické Hámre železiareň.
Remeslá boli staršie ako cechy, ktoré vznikali v snahe čeliť konkurencii. Ak niektoré remeslá cítili potrebu organizovať sa do cechu, mohli tak urobiť bez toho, aby dali hneď potvrdiť svoje stavy vrchnosti, mestu, zemepánovi alebo kráľovi (v 13. - 15. st.). Mohli sa dohodnúť s niektorým príbuzným remeslom, ktoré malo potvrdené stanovy na cechovej federácii. Ak bolo v jednom federalizovanom cechu viac remesiel alebo špecializácii, každé malo svoje orgány samosprávy. Hociktoré remeslo mohlo bez problémov z federalizovaného cechu vystúpiť a pripojiť sa k inému alebo sa osamostatniť. Košické kovospracujúce remeslá boli združené v cechovej federácii, v ktorej vydržali 30 rokov, aj to nie všetky. Kováči a zámočníci vytvorili samostatný cech. Neskoršie vytvárali nielen košickí remeselníci, ale aj z iných miest, metropolné cechy v rámci Košickej provincie, aby chránili svoje trhy. Mali precízne vypracované stanovy, ktoré udivujú aj dnes, na čo všetko pamätali. Štúdiom stanov kováčskeho cechu sa zaoberal Dr. Butkovič, bývalý už nežijúci riaditeľ Slovenského technického múzea v Košiciach, kde sú uložené v nemeckej pôvodine.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
