Hodnotu žita porovnávali s cenou zlata
Žitné peniaze zohrali dôležitú úlohu pri stabilizácii meny v Nemecku v rouku 1923. Veľkostatkári si priali menu, ktorá by bola nezávislá na zlate. Snahou bolo, aby bola závislá na hodnote žita. Snažili sa zriadiť banku, ktorá by vydávala takzvané žitné marky. Cenu žita prepočítavali zo starých cien v porovnaní s cenou zlata. Na všetkých platidlách, ktoré sa používali okolo roku 1923 je uvedené množstvo v aktuálnych váhových jednotkách. V tom čase mernou váhovou bol cent a libra, preto sa s nimi na platidlách stretávame najčastejšie.
Na snímke je bankovka, ktorá zodpovedala dvom librám žita. Platidlo má rozmery (122x78)mm, na lícnej strane je jasne čitateľný dátum 18.10.1923. Potrebu vydávať takéto kuriozity si vynútila doba, čo dokazujú nasledujúce príklady. S nedostatkom platidiel sa nedokázali vysporiadať ani Okresné sporiteľne, pristúpili preto k neobvyklému výplacaniu zamestnancov. Neobvyklý systém platby prijímali s odporom. Ríšska banka prisľúbila tento problém vyriešiť, avšak svoj sľub nemohla splniť. Medzitým bola v tlačiarni Stralsunder Tagblattau ofsetom vytlačená séria žitných peňazí s dátumom 18.10.1923.
Ešte aj dnes si niekdajší pracovníci pamätajú, že v niekdajšom Freiarbeitri dostávali plat v žitných peniazoch. Obchodníci ich bez problémov prijímali, aj po zavedení Rentenmark v roku 1923 ostali žitné peniaze ešte dočasne v obehu. Vo februári 1924 boli tieto zaujímavé platidlá stiahnuté z obehu, vydávali ich na 22-miestach. Po ukončení platnosti nevymenené bankovky boli neplatné a práve tie sa dostali do zbierok...
Ing. Lórant KULÍK
Foto: autor
Texty k obrázkom: Žitné peniaze patria ku raritám
foto do čísla - 4 historia - historia 187 zitne peniaze.jpg
Autor: meš
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
