spravodlivosti. V návrhu zákona sa počíta s trestom aj pre podnik ako právnickú osobu, čo doteraz nebolo možné. Únia tvrdí, že to vedie ku kriminalizácii podnikateľov.
Prezident únie Anton Jura hovorí, že zákon nedostatočne formuluje skutkové podstaty trestných činov a neprimerane zvyšuje tresty za majetkové trestné činy. Až pri 14 z nich prichádza do úvahy trest 15 rokov väzenia.
Minister Daniel Lipšic oponuje, že zákon má práve naopak chrániť poctivých podnikateľov, ale na druhej strane "tí, ktorí porušujú zákony, by mali byť prísne sankcionovaní". Vysoké tresty podľa neho nastúpia až vtedy, keď spôsobená škoda prekročí 4 milióny korún.
Lipšic ako príklad uviedol známe kauzy veľkých podnikov Enron v USA či Parmalat v Taliansku, kde došlo k rozsiahlej sprenevere. "Dokazuje to, že aj v Trestnom zákone potrebujeme chrániť integritu podnikateľského prostredia," vraví minister.
Vedenie únie sa sťažuje na to, že zákon sa pripravil bez širšej diskusie a že ministerstvo ho spracovalo bez názoru podnikateľov. Lipšica prekvapuje, že "po štyroch rokoch trestnej rekodifikácie jedna asociácia tvrdí, že sa nemohla zúčastniť na diskusii, veď to nie je pravda".
Právny poradca únie Milan Valášik kritizoval možnosť trestného stíhania právnických osôb. Mohlo by sa stať, že niekto bude súdený dvakrát za ten istý skutok, čo zásady trestného práva nedovoľujú.
Lipšic ubezpečuje, že to nehrozí a Valášikovi odkázal: "Ak tvrdí, že tu ide o prípad dvojitého trestania, tak asi nie je odborník na trestné právo." Aj napriek tomu, že minister tvrdí, že všetky formulácie v novom zákone vychádzajú z takých, ktoré už platia aj dnes, únia má obavy z ich zneužitia vinou ich neurčitosti.
Hrozí vraj stav, že v rámci konkurenčného boja bude možné kedykoľvek podávať trestné oznámenia s cieľom diskreditovať akúkoľvek firmu.
Autor: rp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
