aby vedel, koľko je, alebo (ešte pohodlnejšie) si len počká, ktorú odbijú. V Košiciach postavili v 15. storočí pre takých, čo nemerali čas (a bola ich väčšina), zariadenie na časové znamenie zvonicu. Tá mala "kumulovanú" funkciu aj miestneho rozhlasu, lebo sa rozzvonila i v prípade požiaru či iných nešťastí, alebo aj pri slávnostných príležitostiach. Takže pravdepodobne fungovala aj ako mestská strážna veža, kým nepostavili vyššiu vežu Dómu.
Gotickej zvonici, ktorú volali aj Červená veža, odzvonilo v r. 1556 následkom požiaru, ale hneď ju obnovili v renesančnom slohu a v ďalšom storočí do nej umiestnili ako hlavný zdroj zvuku zvon sv. Urbana. Ten vraj za dobrého počasia bolo počuť až v Prešove.
Ako správna parádnica vystriedala Urbanova veža rôzne pokrývky hlavy a medzi rokmi 1912 - 1947 (s prestávkami) si postupne opásavala sukničku v podobe štýlových neorenesančných arkád. Ešte predtým na týchto miestach boli obchodíky. V rámci výstavby 24 arkád boli do múrov osadené aj náhrobné kamene z Dómu, čím sa vytvorilo lapidárium, ktoré predstavujú vzácne ranogotické až barokové kamenárske umenie.
Ďalšie svoje skrášlenie odhalila veža až po ďalšom požiari (3. decembra 1966), keď reštaurátori zoškrabali jej "make-up" pod strešnou rímsou a objavili (aj teraz moderné) "tetovanie", čiže renesančné kresby, zvané sgrafito. Po dvojročnej rekonštrukcii ju v roku 1970 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
Vysoká parádnica (45 metrov) teda stojí za pozretie. Kedysi však stála aj za počúvanie. Od 6. do 20. hodiny sa niesli mestom každú celú hodinu tóny zvonkohry vyhrávajúcej nápevy východoslovenských ľudoviek. Tvorili 4 cykly podľa ročných období a pre zvláštny prípad bolo nahraných aj 15 budovateľských piesní. Magnetofón, ktorý sa zapínal automaticky, bol za najvyššími oknami veže. Túto zvonkohru nahradili "neplaybackovou" zvonkohrou v 90-tych rokoch
Za socializmu bola na ôsmich podlažiach veže expozícia o umeleckom zvonolejárstve na východnom Slovensku. Všetky exponáty bolo po "nežnej" revolúcii Východoslovenské múzeum nútené vysťahovať. To preto, že veža sa musela reštitučne vrátiť cirkvi. Tá v tejto národnej kultúrnej pamiatke niekoľko rokov prevádzkovala kaviareň. Najnovšie tu vzniklo Múzeum voskových figurín, ktoré predstavuje osobnosti košickej histórie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
