architektonický vzhľad tvorí mixáž starších stavieb (zväčša z medzivojnového obdobia) a rôznorodých architektúr vznikajúcich od polOVICE 20. stor. po súčasnosť. V kultúrnom dianí dominuje medzinárodný filmový festival a najmä aktivity vyše storočnej umeleckej kolónie.
Umelecké kolónie boli fenomén 19. a zač. 20. storočia. Mali svoje opodstatnenie v "duchu doby". Pre vtedajšie západoeurópske spoločnosti bol príznačný rozmach technickej revolúcie. Jej odvrátenou stranou bolo neurčité znepokojenie až strach zo strojov. Opätovne preto zarezonovalo staré Rousseauovo heslo "späť k prírode". Pod týmto vplyvom, ako i z túžby po nájdení novej slobody tvorby, nových tém, odpútania sa od princípov akademického "umenia plyšu a tepichov", či od oficiálneho umenia vôbec, vznikajú skupiny, ktoré svoj program realizujú v osobitých kolóniách. Prvá vznikla vo francúzskej dedine Barbizon. Barbizonci boli dôslední plenéristi. Pred maľovaním v ateliéroch a pred temnými farbami dali prednosť presvetlenému koloritu, maľovaniu krajiny pod holým nebom, štúdiu vplyvu slnka, svetla a vzduchu na tvary a farby. Ďalšie početné kolónie vznikali v Nemecku. Všetky mali svoju stratégiu a štruktúru. Boli to spoločné domy s ateliérmi, kde umelci žili družným životom od jari do jesene, spoločne vystavovali nové diela a spoločne sa i stravovali. Prvá kolónia v bývalom Uhorsku vznikla v sedmohradskej Baia Mare (maďarsky Nagybánya). Hneď za ňou vznikla umelecká kolónia v Szolnoku v r. 1902. V tejto súvislosti je zaujímavý fakt, že na našom území (vtedajšia Horná zem) založil J. Augusta s E. Pacovským prvú kolóniu v Detve. Trvala však len pár rokov.
Okolo polovice 19. stor. objavil Szolnok v tom čase malé vidiecke a trhové mestečko rakúsky maliar August von Pettenkofen. Pre dobovú tlač zachycoval ako vojnový kresliar udalosti počas bojov v r. 1848 49. Malebnosť krajiny a mestečka si ho podmanili natoľko, že sa sem pravidelne vracal v rozpätí 30 rokov. Spolu s ním prichádzali i ďalší rakúski maliari, a to najmä kvôli vtedajšej záľube v romantičnosti. Trhy, cigáni, vidiečania, pastieri ale najmä rozľahlá, slnkom prežiarená pusta, mali pre nich až orientálnu exotiku. Postupne sem prichádzali i maďarskí maliari, ktorí študovali vo Viedni, Mníchove a Paríži. Medzi prvými, od r. 1874, bol L. Deák- Ébner, ktorý bol členom parížskeho krúžku významného maďarského maliara M. Munkácsyho. Okrem neho do Szolnoku chodievali S. Bihari, P. Böhm a ďalší. V r. 1899 skupina umelcov (medzi ktorými bol i L. Medňanský) podpísali petíciu, v ktorej žiadali vládu o založenie umeleckej kolónie v Szolnoku. Záležitosť dostala rýchly spád. V r. 1901 vznikol v meste Umelecký zväz a ten začal s intenzívnou výstavbou, takže už 29. 6. 1902 boli sprístupnené prvé dve budovy s 12 ateliérmi na území bývalého hradu pri sútoku Zadgvy s Tisou. Takmer od začiatku sa každoročne usporiadúvali v kolónii výstavy, čo boli významné kultúrne udalosti. L. Medňanský navštívil niekoľkokrát mesto, ale v kolónii dlhodobejšie nepobudol. K prvým osadníkom patrili krajinári D. Mihalik, L. Szlányi a F. Olgay. Zvieratá maľoval L. Zombory, portrétnou maľbou sa zaoberal B. Vidovszky. Kolónii bol najvernejší A. Fényes, ktorý do Szolnoku prišiel prvý raz v r. 1890. Od založenia kolónie v nej žil až do r. 1944, kedy bol odvlečený do gheta. Zomrel o rok neskôr. Bol maliar krajiny, zátiší, figurálneho žánru. Neskôr radikálne zmenil svoj prejav. Maľoval biblické výjavy a úseky z maďarských dejín.
Pre organizáciu výtvarného života na východnom Slovensku mala kolónia dosah najmä cez Halásza Hradila. Ten pobudol tak v Nagybányi ako i v Szolnoku. Svoje skúsenosti z fungovania kolónií chcel aplikovať v Košiciach. Spolu s K. Kövarim, potom s Ľ. Csordákom získal mestskú radu pre financovanie rekonštrukcie jednej z bášt mestského opevnenia, kde vznikli v r. 1909 dva ateliéry. Keď však ďalšie snahy stroskotali na tom, aby mesto financovalo i vytvorenie ubytovaní pre umelcov, ako tiež kvôli určitej umeleckej neznášanlivosti v meste, kolónia zanikla skôr, než by v pravom zmysle slova vôbec vznikla. Tretí pokus o vytvorenie kolónie vo vtedajšej Hornej zemi podnikol J. Augusta s P.J. Kernom a F. Úprkom. V r. 1911 13 sa usilovali udržať kolóniu vo Važci.
Na rozdiel od nemožnosti dosiahnuť kontinuitu takejto organizácie u nás, szolnocká umelecká kolónia bola veľmi činorodá. Najmä po r. 1910, kedy tu pracovalo veľa umelcov vďaka štipendiám štedrých mecénov. Po r. 1912 do kolónie každé leto prichádzali i študenti výtvarnej školy z Budapešti, kde dostávali lekcie od starších majstrov. Prvá svetová vojna znamenala určitý útlm v aktivite umeleckej kolónie v Szolnoku. Zostali tu bývať len starší výtvarníci. Mladší z nich a študenti boli odvedení na front. Po vojne však aktivita prudko vzrástla. Do kolónie prišla nová generácia. Druhá svetová vojna bola ďalším devastačným zásahom ani nie tak do kontinuity, ako do vzhľadu kolónie. Ani vojna ani zmena politického systému ju však definitívne neuzavreli. V r. 1946 sa obnovila činnosť zväzu a v r. 1947 bola otvorená veľká výstava, ktorá dala impulz k obnove kolónie. Prvé ateliéry a byty boli dlhodobo poskytnuté umelcom, ktorí žili v Szolnoku. V r. 1952 boli zrenovované ďalšie dva ateliéry, ktoré boli prideľované umelcom prichádzajúcim do kolónie na kratší pobyt. Od r. 1956 sa v kolónii usadili umelci, ktorí tu žijú, resp. niektorí žili takmer dodnes.
V r. 1987 došlo k ďalšej veľkej rekonštrukcii budovy, ktorá prežila vojny. V súčasnosti je v kolónii približne polovicu z pätnástich ateliérov a desiatich bytov používajú dlhodobí osadníci, zvyšok majú k dispozícii výtvarníci, ktorí dostávajú možnosť ubytovania a používania ateliérov na 1 2 roky, čo je veľká pomoc najmä pre začínajúcich výtvarníkov. Neplatia podnájom, avšak v posledných rokoch si hradia energie. Kolónia má svoju galériu, kde sa každý mesiac prezentujú nové výstavy, má svoju knižnicu a zbierku videí. Za posledné dva roky podľa novej štruktúry a pod vedením maliara G. Verebesa sa zintenzívňuje aktivita kolónie. Konajú sa tu medzinárodné workhshopy, začína i nová tradícia bienále. Kolóniu financuje ministerstvo kultúry, mesto a nadácie.
Autor: Jana BODNÁROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
