Spolu s posledným víťazom pohára Internazionale Miláno sa prihlásilo 31 celkov, takže obhajca postúpil bez boja do osemfinále. Keď vo vedierku na šampanské ostali len dva lístky, už každý vedel, že Dukla Praha sa stretne s Górnikom Zabrze, čo nebolo po vôli ani jednému mužstvu, ale predovšetkým nášmu, ktoré nevedelo zabudnúť na brutálny Oslizlov zákrok proti Kučerovi.
Poliaci sa chceli za vyradenie vojakom revanšovať. Hneď v prvom stretnutí v Prahe mohol z iskry vzbĺknuť plameň, keď Slomiany kopol bez lopty Rödra, avšak rozhodca Köpke ho poslal vari po 120 sekundách predčasne pod sprchy. Napriek tomu však Górnik sa zásluhou Ľubanského rýchlo ujal vedenia, ibaže potom góly strieľala už len Dukla (dva dal Nedorost, po jednom Vacenovský a Masopust). Jej víťazstvo 4:1 sa však nerodilo ľahko, pretože ešte päť minút pred koncom bol iba stav 2:1. Súper však doma vyhral 3:0, a tak sa tretí zápas hral pred 20 tisíc divákmi na neutrálnej pôde v Duisburgu. Keďže gól nepadol ani v predĺžení o postupe Dukly rozhodol žreb. V ďalšom kole však dobojovala. Po prehre s Realom v Madride 0:4 kanonier Amancio dal tri góly doma len remizovala 2:2, keď nádej na víťazstvo už v rozlúčke s pohárovou púťou jej vzal tri minúty pred koncom rýchly a vrtký Amancio.
Pre obhajcu trofeje Internazionale bol tento ročník veľkou výzvou. UEFA totiž rozhodla, že finále bude 27. apríla 1965 v Miláne na San Sire a hrať takýto zápas v domácom prostredí to akoby bola vopred polovica úspechu. Taliansky tím vyradil najskôr Dynamo Bukurešť 6:0 a 1:0, po víťazstve nad Glasgowom Rangers 3:1 postúpil napriek prehre 0:1 v Škótsku do semifinále. Zdalo sa, že doma hrať finále nebude, lebo v kolíske futbalu prehral s FC Liverpool 1:3, ale vo vlastnom prostredí vyhral 3:0, keď podľa slov trénera Helenia Herreru jeho zverenci triumfovali zásluhou techniky, rýchlosti a inteligencie. Svoju silu ukázala aj Benfica Lisabon. V kvalifikácii vyradila Aris Bonneweg dvakrát 5:1, potom La Chaux de Fonds po výsledkoch 1:1 a 5:0, v prvom štvrťfinále rozdrvila Real Madrid 5:1, takže prehra 1:2 v odvete jej neuškodila. Bez problémov zvládla semifinále s celkom ETO Györ (1:0 a 4:0), preto mohla vyzvať Internazionale na rozhodujúci zápas o trofej. Taliani hrali doma, sily si išli merať mužstvá, ktoré už PEM vyhrali, nuž neprekvapilo, že hneď v prvý deň usporiadatelia predali z 89 tisíc vstupeniek 30 tisíc! Lenže zaúradovalo počasie ako nikdy predtým. V deň zápasu od rána doslova lialo, preto sa do večera hracia plocha zmenila na močiar a neregulárny terén, na ktorom všetky hviezdy na čele s Mazzolom, Suarezom a hosťujúcim Eusébiom nemohli ukázať to, čo vedeli. Benfica prehrala dosť nešťastne 0:1 (0:1), keď pred záverom I. polčasu v milánskom močiari slabá strela Jaira prekĺzla pod telom brankára Costu Pereiru do siete. Podľa francúzskeho denníka L´Equipe futbalisti Interu sa napokon radovali ako malé deti, čo ani neprekvapilo, lebo v tomto prípade prehral finále lepší.
Naša otázka: Finále rozhodoval švajčiarsky arbiter, ktorý o rok neskôr pískal finále MS´66 v londýnskom Wembley. Ako sa volal spomínaný rozhodca?
(gd)
foto na 17: Eusébio
Text: Na rozmočenom milánskom trávniku zaniklo aj umenie Eusébia z Benfiky
Autor: Ročník 1964/65
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
