Šľachtenie marhúľ a broskýň
V slovenskom sortimente je viacero odrôd marhúľ a broskýň, vyšľachtených na Slovensku alebo v Čechách. Marhule považujem za najrizikovejší ovocný druh. Jednak preto, že kvitnú skoro na jar a neskoršie jarné mrazy často zničia ich kvety a jednak preto, že stromy v ktoromkoľvek ročnom období môže zničiť "porážka" (apoplexia).
Šľachteniu marhúľ sa u nás venovali a naďalej sa ním zaoberajú na Šľachtiteľskej stanici vo Veselom pri Piešťanoch. V skorších rokoch to boli pán Cifranič a profesor Malík. Na šľachtenie použili peľ z ázijských druhov, čím chceli dosiahnuť vyššiu odolnosť proti jarným mrazom. Tak vznikli odrody Veharda (veľmi úrodná, ale chuťovo nevýrazná, vhodná na priemyselné spracovanie), Velbora a Vesna. V ďalšom šľachtení pokračoval pán Cifranič a Ing. Benediková. Z ich prác vzišli odrody Barbora, Veselka, Vesprima, Velita, Vemina a Vester.
Šľachtením marhúľ sa zaoberal aj prof. Vachun na Vysokej škole poľnohospodárskej v Lednici na Morave. Venoval sa najmä staršej odrode Veľkopavlovickej, z ktorej vyberal najúrodnejšie a najodolnejšie klony, ktoré študenti nazývali Vachunove kone. V sortimente je z nich Veľkopavlovická, klon LE 12/2. Z materiálu pochádzajúceho z USA vyprodukovali také odrody ako Leskora, Lejuna či Legolda, ktoré majú vyššiu odolnosť voči jarným mrazom.
Šľachteniu broskýň sa na Slovensku venoval Gustáv Čejka, ktorý pracoval v Botanickej záhrade Univerzity Komenského v Bratislave. Z jeho šľachtenia vzišli odrody Albatros, Fenix, Flamingo (považujem ju za najkrajšiu broskyňu), Luna a Radosť.
Že sa broskyniam darí aj v našich severných oblastiach, o tom svedčí aj náhodný semenáč z Bytče - Kamka. Na šľachtiteľskej stanici v Těchobuziciach (ČR) spracovali materiál z USA, vzišli z toho odrody Teliesa, Telura, Tenira, Tercie, Tereza, Teska a nektárinka Tena. Najrozšírenejšia broskyňa je však odroda Red Haven.
Autor: Ing. Ján ČECH, Žilina
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
