tak premýšľal, ako tráviť voľný čas. Začal preto chovať králiky, sliepky a neskôr aj prasiatka.

Raz priniesol z mestskej knižnice knižku maďarského autora J. L. Horvátha, ktorú preložil a na slovenské pomery upravil Ľudovít Ďuriš. Publikácia mala názov Veselo o chove ošípaných, vydaná bola v roku 1957. Otca tak nadchla, že onedlho sme chovali dve prasnice a na gazdovstve sme už pracovali všetci. Knižku som si niekoľkokrát prečítal. Keďže je bohato ilustrovaná humornými kresbami a odborný text pretkáva rozprávanie autora, čítanie je zábavou. Ľ. Duriš v tejto knihe jednoducho vysvetľuje podmienky chovu ošípaných, a preto je vhodná najmä pre začiatočníkov a samozásobiteľov. Vysvetľuje dnes už v praxi málo využívané pasenie ošípaných.

So staršími ľuďmi som sa o tom rozprával a tí si veru pamätajú, že na dedinách sa ošípané bežne pásli. S úsmevom mi vraveli, že v podvečer vykrikovali pastieri vracajúci sa z paše najprv: „ženy, kozy...", potom: „ženy, kravy..." Zlatým klincom "programu" však bol návrat pastierov svíň, ktorí kričali: „ženy, svine...".

Kto vie, či by sa dalo na našom vidieku v súčasnom "pretechnizovanom" svete odchovať aspoň niekoľko jatočných ošípaných? Vtedy mali len zriedkavo nad 100 kilogramov, a preto sa museli na jeseň ešte vykrmovať. Ich slanina bola vraj ako „adidas" - prerastaná tromi pásikmi mäsa. Chuť sa nedala porovnať s dnešnými výrobkami, produkovanými z prasiat, ktoré nikdy nevideli slnko.

Verím, že kniha Emila Sidora je ešte lepšia ako tá, o ktorej môžem povedať, že výrazne ovplyvnila môj život. Autorovi, celej redakcii a všetkým čitateľom týždenníka Roľnícke noviny prajem veľa zdravia a úspechov.

BRANISLAV ŠMELKO, Dobšiná

Autor: Slanina „adidas"

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.