stúpaniami. Generátor pary navrhol ako súčasť telesa lokomotívy, ktoré niesli dva hnacie podvozky. Tento nápad spolu so všetkými hnanými nápravami dovoľoval poskytnúť celkovú hmotnosť adhézii a zvlášť pružnej jazde.
Skutočne široké využitie našla "Fairlie" na jedinečne krásnej a 426 kilometrov dlhej trati z prístavu Vera Cruz pri Atlantickom oceáne do Mexico City v nadmorskej výške 2240 m. Najvyšší bod trasy sa nachádzal pri Acocotle - 2536 m. Maximálne stúpanie dosahovalo neskutočných 45 promile a najostrejší oblúk 108 m. Prvé lokomotívy Fairlie do Mexika dorazili v roku 1871, posledný kus s číslom 49 roku 1911. Osemnásť z nich sa nechystalo opustiť prevádzku ešte v roku 1923, kedy ich nadobro vytlačila elektrifikácia. Posledné a najväčšie tri stroje dodala firma Vulcan Foundry v už spomínanom roku 1911 s evidenčnými číslami 183 až 185. S celkovou hmotnosťou 125 t a ťažnou silou 265,33 kN vynikali bezchybnými trakčnými a jazdnými vlastnosťami pri nemalých rýchlostiach. Raz sa chybou obsluhy jedna lokomotíva, napriek na svahoch povolenej rýchlosti 13 km/h, prerútila ostrým oblúkom rýchlosťou 113 km/h a nevykoľajila sa. Takéto "skúšky výdrže a bezpečnosti" sa neskôr ešte úspešne zopakovali. Pohybové ústrojenstvo malo vonkajšie valce, piestové ventily a ventilový rozvod typu Walschaert. Zdvojený kotol bol vskutku zvláštny. Spaľovacia komora slúžila spoločne dvom kotlom na obidvoch koncoch takmer rovnakým. Jeden veľký parný dóm v bežnej polohe v polovici kotla zbieral paru pre všetky štyri valce. Veľkosť hnacích kolies predstavovala 1219 mm, výhrevná plocha 272 m2, tlak pary 1,29 MPa, plocha roštu 4,43 m2 a celková dĺžka 15,4 m. Stroj mohol pojať 9 t paliva a 16 m3 vody. Problematické sa ukázali ohybné trúbky a spoje parného potrubia z kotla k hnacím podvozkom. Postupne sa tieto nedostatky vyriešili, ale typ Fairlie nikdy nedosiahol rozšírenosť svojich konkurentov typu Mallet alebo Garrat.
Stroje Fairlie s jednoduchým systémom sa tešili väčšej obľube. Mali normálny kotol, vodiaci hnací behúň a vlečený nepoháňaný behúň za spaľovacou komorou. Keďže v USA Fairlieho patent neuznali, slúžili pod rôznymi názvami na mestských nadzemných tratiach, kde prechádzali dokonca rohmi ulíc. Posledná dvojitá Fairlie 0-4-4-0 dodnes premáva na železnici Festiniog Railway v Severnom Walese. Je však omnoho menšia, než jej mexický predchodca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
