jeden z nich, Miroslav Abelovský, otvorene povedal: "Keď nás nebudú akceptovať, rozpočet neprejde."

Poslanec SMK Zsolt Komlósy považuje postup nezávislých za "neetický", lebo opustili svoje materské strany a teraz "majú požiadavky". Na druhej strane uznáva, že menšinová vláda musí hľadať podporu, kde sa dá. Opozícia už oznámila, že bude hlasovať proti rozpočtu.

Poslanec SDKÚ Jozef Banáš odmieta hovoriť pri schvaľovaní rozpočtu o morálke, lebo v takejto chvíli "musíte byť pragmatik".

Abelovský argumentuje, že aj za bývalej vlády dostali vládni poslanci miliardu na to, aby ju v parlamente rozdelili. Cieľom nezávislých vraj nie je zvyšovať deficit rozpočtu a je "vecou vlády", aby našla zdroje na ich požiadavky. Aké to budú, mieni povedať osobne premiérovi Mikulášovi Dzurindovi alebo ministrovi financií Ivanovi Miklošovi.

Politológ Ľuboš Kubín sa obáva, mimoriadna ústretovosť k požiadavkám nezávislých poslancov môže mať negatívny vplyv na kultúru politických vzťahov. Stále vidí možnosť "rokovať s poslancami Slobodného fóra a tými, ktorí kedysi hlasovali za vládny program", ale premiér Dzurinda dáva podľa neho prednosť tomu, že bude "bonusovať" nezávislých poslancov.

Predsedníčka SF Zuzana Martináková očakáva, že ich vládna koalícia osloví. "K rozpočtu chceme pristupovať koncepčne, nie systémom, že budeme pre regióny žiadať hrozienka z koláča," povedala.

Jednou z priorít SF je rozpočet pre školstvo. Martináková je proti zvyšovaniu deficitu, ale SF sa chce pozrieť na to, či sa nedá viac ušetriť na fungovaní štátnej správy.

Školstvo je prirodzenou prioritou aj pre ministra školstva Martina Fronca (KDH), ktorý v nedeľu v diskusnej relácii STV povedal, že tento rozpočet by mohol byť pre školstvo prelomový.

V tej iste relácii povedal minister Mikloš, že nárast v regionálnom školstve bude 9,9 percenta peňazí na jedného žiaka a na vysokých školách 13,3 percenta.

* * *

Vládni poslanci o požiadavkách nezávislých

(sp)

JOZEF MIKLUŠIČÁK, KDH: "Slovensku škodí množstvo nezávislých poslancov. Nemienim však tlačiť na koalíciu a za rozumnejšie považujem pridŕžať sa svojich názorov a postupne presadiť svoje požiadavky."

ZSOLT KOMLÓSY, SMK: "Postup nezávislých nie je etický, keď opustili svoje materské strany a teraz cez svoje nezávislé pozície majú požiadavky. Viem však pochopiť vládu, že na schválenie rozpočtu sa hľadajú všetky cesty k podpore. Musíme sa na to pozerať pragmaticky, lebo od opozície nemôžeme očakávať podporu. Bude preto na ministrovi financií, či niektorým požiadavkám vyhovie."

JOZEF BANÁŠ, SDKÚ: "Ak nebudú hlasovať za rozpočet tí, ktorí odišli z koalície, ale tí, čo odišli z opozície, tak chvalabohu. Neviem, nakoľko je to morálne. Ale v politike hovoriť o morálke vo chvíli schvaľovania rozpočtu - musíte byť pragmatik.

BEÁTA BRESTENSKÁ, ANO: "Nie je to fér, že veci stoja a padajú na nezávislých. Nechcela by som byť v úlohe, že vyjednávam a na mne to stojí a padá. Alebo som sa prihlásila k programu vlády, alebo chcem vyjednávať. To je nefér pozícia."

* * *

Opozícia má k rozpočtu výhrady

(r)

Bratislava - Štátny rozpočet patrí medzi najhorúcejšie témy aj v televíznych debatách. V nedeľnej politickej diskusii v STV poslanec HZDS Miroslav Maxon povedal, že jeho strana rozpočet v takej podobe, v akej ho vláda v stredu bude schvaľovať, nemôže podporiť.

Maxon vyčíta ministrovi financií Ivanovi Miklošovi, že je to rozpočet politických strán, nie štátny rozpočet. "Je neakceptovateľné postupovať tak, že minister financií zostaví štátny rozpočet, v rámci rozpočtu vyčlení niekoľko miliárd na priority a potom začnú koaliční partneri o prioritách diskutovať. Postup mal byť absolútne opačný," hovorí Maxon.

Minister školstva Martin Fronc mu oponoval, že on nevystupoval pri rokovaní za politickú stranu, ale za svoj rezort. "Oceňujem, že školstvo prejde zmenou," povedal Fronc.

Minister financií Ivan Mikloš povedal, že rozpočet zostavovala vládna koalícia korektne a "nebolo to tak, že o prioritách by rozhodovala koaličná rada. O 95 percentách priorít rozhodlo ministerstvo financií a potom sme diskutovali o ďalších dodatočných požiadavkách, ktoré neboli pokryté návrhom ministerstva financií". Mikloš povedal, že to tak vždy bolo aj bude, že opozícia je k rozpočtu kritická.

Miroslav Maxon ocenil, že na výstavbu diaľnic sa navrhuje 18 miliárd korún.

Podpredseda Smeru Dušan Čaplovič - tvrdí, že rozpočet mal byť zostavený smerom k informačnej, vzdelanostnej ekonomike a "tento rozpočet tieto predpoklady nevytvára". Vyčítal vláde, že "hlavne u ekonómov ako keby sa vnímalo, že hodnoty prináša len výroba, fyzická práca a hodnoty môžu priniesť nejaké operácie v bankovom sektore".

* * *

Premiér nevníma presadenie požiadaviek nezávislých poslancov ako problém

Bratislava (TASR) - Premiér Mikuláš Dzurinda nevidí problém v tom, ak sa pri schvaľovaní návrhu štátneho rozpočtu presadia aj požiadavky nezávislých poslancov, prípadne Slobodného fóra. Vyhlásil to v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy.

"Pri štátnom rozpočte je to úplne normálne, niekedy nariekame, že poslanci sa necítia viazaní s regiónom, v ktorom žijú. Na strane druhej, ak majú tendenciu presadzovať záujem tohto regiónu, tak už z toho musí byť len kupčenie, to nie je férové." zdôraznil premiér. Takto sa podľa neho správajú demokratickí poslanci v demokratických parlamentoch na celom svete. "Je to celkom čisté a o tom, ktoré z týchto priorít sa presadia rozhodnú nakoniec poslanci v celom spektre a uvidíme, ktorá požiadavka si získať dostatočný počet hlasov," vyjadril sa Dzurinda.

Za zlé nepovažuje ani to, že o konečnej podobe štátneho rozpočtu sa rozhoduje na politickej úrovni. Na koaličných rokovaniach sa totiž podľa neho aj v návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu rozdeľoval len zlomok celkových výdavkov v objeme asi tri miliardy korún. Nešlo pritom o financie do straníckych sekretariátov, ale konkrétne priority. Spomenul pritom príklad z regionálneho školstva, ktoré na základe požiadavky Kresťanskodemokratického hnutia dostane na budúci rok navyše 820 miliónov korún.

Premiér sa vyjadril aj k otázke priamych platieb pre poľnohospodárov, ktoré sú podľa neho aj v tomto návrhu štátneho rozpočtu kompromisom medzi požiadavkou poľnohospodárov a pôvodnou predstavou rezortu financií. "Slovensko sa bude zasadzovať za reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a bude presadzovať viac slobody a reálnej konkurencie, aby sa tam nepchali také strašné peniaze, ktoré dnes Európa podľa môjho názoru potrebuje niekde inde," uzavrel.

Návrh budúcoročného štátneho rozpočtu, ktorý by mal po koaličných rokovaniach operovať s príjmami 258,6 miliardy Sk a výdavkami 320,7 miliardy Sk by mala vláda formálne schvaľovať na svojom zasadnutí v stredu. Do parlamentu sa musí rozpočet dostať do 15. októbra.

Autor: sp

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.