jednou samosprávou pre centrálne mesto. Akúsi autonómiu by si mali udržať len satelitné dediny, ktoré by príležitostne spájali úradovne pre výkon nevyhnutných činností.
Ej, ale to trvalo. Je chvályhodné, že po 14 rokoch dospela košická politika k takému jasnozrivému konsenzu. Trebuľa hovorí, že podobný návrh predniesol už pred 5 rokmi. Možno šeptom, až tak ho ale počuť nebolo, že by sa mestské hradby otriasali. Nevedno len, prečo v čase, keď Schusterova hviezda žiarila a SOP bola vládna strana, svoj názor razantnejšie nepresadzoval cez republikový parlament. Ešte aj ľavica mala vtedy v Košiciach väčšinu. Mohli sme mať ušetrených zopár stoviek miliónov - ak nie viac.
Dovtípiť sa, kde je pudlík zakopaný, je ľahké - núdza naučila primátora s Kočišom "housti". Presnejšie - fiškálna decentralizácia. Proti prideľovaniu peňazí štátom samospráva reptala, ale nemala motív, ktorý by ju tlačil správať sa zodpovedne. Načo? Štát pridelil, z daňových poplatníkov krv netečie. Keby v r. 1990 schválili pre Košice 88 mestských častí, financovalo by sa 88. Až teraz našli spoločnú reč - s vlastnými peniazmi sa hospodári inak ako s cudzími. Niet sa na koho vyhovárať. Vzali kalkulačky a spočítali, že keby zostali veci po starom, museli by dvíhať daň z nehnuteľností (a iné dane, na ktoré budú mať dosah) údajne až o 50 percent. Takže máme sľub primátora, že sa bude snažiť o definitívne "rozumné riešenie pre Košice v čo najkratšom čase".
Vidíme krvavo naturalistickú ilustráciu toho, ako sa na Slovensku trestuhodne spravujú verejné peniaze (nielen v KE, kde sa rozhadzovalo zvlášť krikľavo). Kým cucali rozpočet, nebolo témou, že na prevádzke nezmyselných úradov a odmenách zbytočných poslancov sa defraudujú stámilióny. Téma je z toho až teraz, keď prichádza aj fiškálna samostatnosť. Zhoda Trebuľu s Kočišom sa rovná priznaniu, že v katastrofálne zadĺženom meste sa roky vyhadzovali peniaze von oknom. Presne tak je to. O prebudenej zodpovednosti ale netreba živiť veľkú ilúziu; iste, poznanie, že pre Košice neexistuje nič rozumnejšie ako centralizácia, je pekná vec. Za konsenzom primátora s KDH a DS sa však skrýva aj zápas o moc medzi mestom a časťami, ktorému dáva fiškálna decentralizácia úplne nový rozmer. U koho sú zdroje, ten "jede".
Poučenie je zrejmé, hoci sa na tomto mieste objavuje pravidelne: Politici začínajú rozmýšľať o úsporách a etickej správe vecí až vtedy, keď všetky ostatné možnosti sú vyčerpané. Ako by to asi skončilo, keby teraz prišiel dedo Mráz a ponúkol by dlhodobý úver s dobrou úrokovou mierou? Nálada na redukčnú diétu by Trebuľu s Kočišom asi zase prešla a premnoženie mestských častí by sa opäť zosunulo do polohy akademickej debaty. Napokon, to sa môže ešte stať - nie je isté, či politickú vôľu na úrovni mesta dokážu preniesť do parlamentu tak, aby z myšlienky aj dačo bolo. A ak bude, aby to nebol nejaký slovenský kompromis. Napríklad 10 (5,4) mestských častí, alebo ich zachovanie už nie ako suverénnych jednotiek, ale nejakých filiálnych úradovní mesta.
Keď už hovoríme o zodpovednosti, prečo sa zatiaľ nedohodli na odtučňovaní komplexne? Nielen mestských častí živia Košice toľko ako napr. dvojmiliónová Budapešť. Aj poslancov - 80. Komu ich treba? Nestačí tretina? Prečo o tom primátor nehovorí? Existuje živý tvor v tomto meste, kto uverí, že v samospráve platí, čím viac hláv, tým viac rozumu? Čo keby sme skúsili presný opak - čím menej hláv, tým lepšie? A čo administratíva? Už rok beží akási debata o audite, ktorý mal zistiť, koľko ľudí sa na magistráte reálne užíví. Bez výsledku a odozvy. Pričom niet pochýb, že keby zajtra bola vyhodená polovica, nič sa nestane. Teda maličkost zvyšok by musel aj pracovať. Primátor sa asi dva roky dovoláva toho, že potrebuje troch námestníkov. Mal dvoch a teraz mu musí stačiť jeden. A - nič sa nedeje, mesto funguje, všetko je v pohode.
SDKÚ, tretí gigant mestskej politiky, konsenzus úplne nezdieľa. Nedávno predstavila vlastný nápad - akýsi hybrid. Aj niečo zrušiť, aj niečo zachovať, len si to s nikým nerozhádzať a príživníkov nevyhladovať. Politické záruky, že rozumné usporiadanie Košíc bude priechodné, v parlamente nevidieť. Trebuľa sa azda môže opierať už o Smer, v koalícii je ale situácia neprehľadná. Lobisti budú mať opäť hostinu, ako vždy, keď sa prerozdeľujú peniaze a moc. Napokon, aj vnútri KDH môže byť ešte rušno, keďže zrušenie dvojstupňovej samosprávy by pripravilo o kus živobytia polovičku členov hnutia v meste.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
