pouličný časopis Nota Bene. Pri stánku s pečenými gaštanmi oslovil dve mladé slečny, ktoré si nechali vysvetliť, o čo ide. Keď vysvitlo, že išlo o dve české turistky, ktoré trávili víkend v Bratislave, Chudík s úsmevom zareagoval: "Máte dosť slovenských peňazí? Ak nie, dám vám zľavu."
Desiate číslo Nota Bene si s podpísaným poďakovaním odnášali s úsmevom na tvári. Herec prijal pozvanie občianskeho združenia Proti prúdu na 3. narodeniny pouličného časopisu, ktoré nesprevádzali pompézne oslavy, ale akcie zamerané práve na podporu jeho predaja a otázku bezdomovectva. Aj Chudík si vraj zvykne časopis kupovať. "Niekedy, keď sa ponáhľam, tak predajcu obídem, a potom ma to mrzí. Niekedy aj ľudia chcú a potom ich to hryzie, to je dôkaz, že ešte existuje svedomie," usmieval sa medzitým, ako na pamiatku podpisoval na predané výtlačky. Legendárny doktor Sova vyjadril poľutovanie nad ťažkým životom ľudí bez strechy nad hlavou. "Je to hrozné, ako to máme usporiadané a že ich pribúda. Je to niečo, čo vstupuje aj do svedomia spoločnosti. Nie je to jednoduchá otázka, nuž ale aj iní majú trápenia, Rómovia napríklad. Treba klopať na konkrétne dvere," zauvažoval herec, ktorý sa zúčastňuje aj na iných podobných podujatiach. "Keď mi povedia, že by som mohol pomôcť, tak tam idem. Robím to ochotne, nemusím sa k tomu nútiť. Vo všetkých by malo byť také klopanie svedomia a mali by sme si pomáhať," podotkol Chudík, ktorý na otázku jeho osobnej prípadnej finančnej núdze v minulosti odpovedal: "Jednu zásadu som si udržal celý život, že som si minimálne požičiaval peniaze. Nikdy som nechcel žiť 'na borg'. Začínal som v divadle 1. januára 1944 za 750 korún. My sme nikdy neboli bohatí. Iba takí herci, ktorí vedeli sporiť, sa zmohli. Na dom, chatu, auto. Ja bohatých hercov nepoznám," dodal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
