sebavedomie. Je príjemný pocit, že privilégium verejného vystupovania ešte neznamená zjedenú múdrosť sveta ani morálny profil. Tentoraz si zaslúžia do kameňa tesať kreácie premiéra Dzurindu a Ľubomíra Lintnera.
Na TA 3 sa predseda slovenskej vlády zveril, že stále neľutuje kauzu skupinka. A "nevzal by ju späť", aj keby mal tú príležitosť. No - toto sme počuli za rok už viackrát. Je mnoho politikov, ktorí si v živote nepriznajú chybu. Aj to je pravda. Ale zanovitosť, s ktorou sa drží svojho omylu, je tvárou v tvár politickej realite šokujúca. Áno, prechádzajú reformy, dokonca s počtom hlasov vyšším, ako mala koalícia na začiatku. Je len deprimujúce, že premiéra vlády nezaráža a ani trochu nemrzí vysoká cena, za akú sa tak deje. Občas to vyzerá, ako by bol na "svojich" nezávislých dokonca pyšný. Spôsob, akým dnes zháňa podporu, pritom bude rodiť otrávené plody v politickej záhrade aj v budúcich časoch, keď on už v nej dávno capom nebude. Iste, zdravotníctvo i decentralizácia hlasy potrebujú, ale vďaka Mikulášovi Dzurindovi osobne sa dnes neverejné obchodovanie pod stolom stáva na Slovensku normou.
Dzurinda by nemusel ustúpiť v názore, že v konflikte s Mojžišom a Šimkom mal pravdu. Hoci existuje výrok prokuratúry, že trestné oznámenie, ktoré podal, je bezpredmetné a žiadna skupinka v zmysle trestnoprávnom nikdy neexistovala. Baviť sa o obyčajných lobistoch v dnešných časoch je smiešne. Ale dobre - uznať, že v principiálnej veci som sa mýlil, je výsadou mužov vyššieho politického vzrastu, než je Mikuláš Dzurinda.
Spadla by mu ale koruna z hlavy, keby dokázal povedať, že s degradáciou Ivana Šimka to prepálil? To nie je o zásadách a hodnotách, len o metódach a politických rozhodnutiach. Tým, že zapiera zodpovednosť a opakuje, že by konal opäť rovnako, vysiela do sveta veľmi pomýlený odkaz: Dnešný bordel v koalícii a na Slovensku je prijateľnejší ako domáci spor v SDKÚ, kde by kauza zostala, keby so Šimkom nezúčtoval ako Gottwald so Slánskym. Koľko ješitnosti sa musí nahromadiť a kypieť v človeku, ktorý nedokáže uznať taktickú chybu zoči-voči takej politickej pohrome, akou je strata väčšiny? Áno, reformy prechádzajú - lebo opozícia si tiež vypestovala disidentov. Na čo je pyšný? Na to obrovské šťastie, ktoré má? Čo by si počal, keby HZDS držalo pohromade ako Smer? Bol by už dávno radovým poslancom. Iste, keby bolo keby... Irituje len tá samozrejmosť, s akou prijíma darčeky osudu.
Dzurinda si rád uťahuje z moderátorov, aj keď mu určite neuniká, že si robí posmech zároveň z divákov. Jeho milovanou fintou na hlúpych sú popadané vlády u susedov. Má sa čím chváliť, jediný zostal na nohách. Je ale vrcholom drzosti, ak vec otáča vo svoj prospech "argumentom", že kolegovia premiéri "popadali preto, lebo nemali síl ísť do podobných tém" (akože skupinka). No - rozoberať okolnosti vládnych rošád vo Varšave, Budapešti a Prahe tu naozaj nie je priestor. Ale debatovať na úrovni, že chybou Millera, Špidlu a Medgyessyho bolo, že nevymysleli vlastnú skupinku, je robenie si idiotov zo všetkých, ktorí majú základný obraz o tom, čo sa v Poľsku, Česku a Madarsku stalo. Je čistá nehoráznosť, ak politik nastupuje pred kameru s pocitom, že aj tak ste všetci - vrátane moderátorov - tupí a ja môžem rozprávať, čo len chcem. Dzurinda si nielenže neprizná chybu, ale zo svojej posadnutnosti robí ešte cnosť. Keby sa Medgyessy a spol. pustili do spravodajských hier, nechávali si posielať ilegálne zvodky z tajnej služby, prežili by. To sme sa dozvedeli.
Premiérovi zdatne konkuroval na Jojke Ľubomír Lintner. Politická naivita tohto posledného spravodlivého v ANO šokuje nemenej ako bohorovnosť Dzurindu. On si "stále myslí, že keby po voľbách došlo k spolupráci Smeru a ANO, bolo by to bývalo pre krajinu veľmi dobré z hľadiska stability moci". Lintnera sa už nikto neopýtal, koho by prizvali k spolupráci Smeru a ANO, nedá sa ale vyvrátiť, že vládna kríza by nebola. Keby bolo keby... Lintnera akurát za dva roky nenapadlo, čo by takáto spolupráca znamenala z hľadiska obsahu vládnutia. Podpredseda ANO vôbec netuší, čo za veľké veci - popri všetkých škandáloch a blamážach - sa na Slovensku odohrali v réžii presne tej koalície, ktorá vládne. Bolo by nesmierne zaujímavé sledovať zdravotnícku reformu koalície s premiérom Ficom... Je otrasný pohľad do duše politika, ktorý nemá poňatie o tom, o koľko akostných tried stojí vyššie programová koalícia nad tzv. širokorozchodnou. Linterovi je jedno, čo by robili, hlavná je stabilita. Nevraviac, samozrejme, o vysokej pravdepodobnosti, že v koalícii so Smerom by sa hádali rovnako ako s Dzurindom.
Nedeľné chvíľky zábavy s politikmi sú poučné. Netreba ani ostrú hlavu, ani chrbticu - na tejto scéne sa uplatní každý.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
