voči návrhu budúceho rozpočtového plánu únie na roky 2007-13. „Naše stanovisko spočíva v tom, aby systém, ktorý sa má zaviesť, neznevýhodňoval nové členské krajiny," zhrnul slovenský postoj šéf diplomacie Eduard Kukan. Ako príklad uviedol plánované výdavky na podporu vedy a výskumu, ktoré by podľa navrhovaných pravidiel získavali len tie najlepšie a najkvalitnejšie projekty. „Doterajšia pätnástka krajín je však v tomto smere na omnoho vyššej úrovni a keby sa takto rozdeľovalo, boli by sme znevýhodnení," povedal novinárom Kukan. Preto by SR privítala pružnejšie nástroje rozdeľovania peňazí, napríklad zavedenie národných kvót. V oblasti kohéznej politiky (podpora zaostalých regiónov) treba podľa názoru Slovenska viac brať do úvahy výšku pomoci na jedného obyvateľa, ktorá je dnes v nových členských štátoch nižšia ako v starých. "Pretože pri limite štyroch percent HDP by boli zvýhodnené staré členské štáty", ktoré majú vyšší HDP a mohli by tak čerpať viac peňazí, vysvetlil Kukan.
Podobne sa včera vyjadrovali ministri z Poľska, Lotyšska či Litvy. Celkovo možno diskusiu zhrnúť tak, že zatiaľ čo nové členské krajiny požadovali spravodlivejšie rozdelenie peňazí medzi nových a starých členov, staršie krajiny, ktoré dnes poberajú kohéznu pomoc, zdôrazňovali, aby sa nezabúdalo ani na ich regióny. Niektorí čistí prispievatelia do rozpočtu EÚ (Švédsko, Francúzsko) zopakovali požiadavku na obmedzenie výdavkov na jednom percente HDP, zatiaľ čo Európska komisia navrhuje priemerné ročné výdavky v období 2007-13 na úrovni 1,14 percenta HDP.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
