tesnom slede za sebou, potom práca, znenie svadobných zvonov, byt, deti a nakoniec pokojná staroba. Niektorí si však svoj život zariadili inak. ŤAHÁK sa porozprával s tromi mladými ľuďmi okolo dvadsiatky, ktorí z tejto klasickej životnej cesty trocha vybočili a ešte študujú na strednej škole.
"NEMAL SOM CHUŤ VRÁTIŤ SA DO ŠKOLY"
Adam má 18 rokov a je prvák na SSUŠ Palackého 14. "Predtým som chodil na učilište, kvôli rodinným problémom som však k štúdiu nepristupoval práve najzodpovednejšie." Adam má veľmi zaujímavý život - keďže jeho mama už piaty rok žije v Izraeli, každé prázdniny trávi u nej. "Izrael je úžasná krajina. More, púšť, slnko - vyráža to dych. Neviem ale, či by som tam dokázal žiť celý život. Niektorí ľudia sú veľmi zlí a neznášajú cudzincov." Keď bol v druhom ročníku na strednej škole, odišiel do Izraela na dlhší čas, nevybavil si však uvoľnenie zo školy a tak ho vylúčili. Zopár mesiacov strávil v Tel Avive, niečo si zarobil a keď sa vrátil, nemal vôbec chuť nastúpiť do školy. "Odmalička ma zaujímalo fotografovanie a kinematografia. Keď som sa dozvedel o takejto možnosti štúdia, ani chvíľočku som nezaváhal."
Študenti z triedy ho neberú ako nejakú zvláštnosť, koniec-koncov, majú ešte dvoch starších spolužiakov. "Ja to vidím ako pozitívnu vec. Som starší, skúsenejší, môžem teda mladším spolužiakom pomôcť, vysvetliť im, čomu nerozumejú," hovorí mladý muž, z ktorého sála pozitívna energia aj napriek tomu, že mal neľahký osud. Adam býva spolu s dvoma vysokoškolákmi v prenajatom byte v Košiciach. Mnohí by mu iste závideli slobodu, vždy to však nie je ľahké a vyžaduje si to veľkú zodpovednosť. "Musel som sa dosť skoro osamostatniť a naučiť sa o seba postarať. Ja si myslím, že to tak malo byť a je zbytočné sa sťažovať. Vo všetkom sa snažím hľadať tú dobrú stránku..."
NAMIESTO MATURITY MÁ PARAŠUTISTICKÝ KURZ
Dvadsaťtriročná Martina je tretiačkou na strednej škole. "Rozhodla som sa urobiť si maturitnú skúšku," hovorí dospelá žena. Už v minulom školskom roku to skúšala s externým štúdiom, avšak takýto druh učenia jej nevyhovoval. Preto sa rozhodla, že tento školský rok zasadne do školských lavíc a bude študovať ako každý iný tretiak. Vekový rozdiel medzi Martinou a jej spolužiakmi je 6 rokov. "Vôbec mi to neprekáža, som predsa takisto bláznivá ako obyčajní teenageri. Zatiaľ sa mi na škole páči," zdôrazňuje.
Prečo teda nematurovala so svojimi rovesníkmi? "Som dosť ťažká povaha. Kolektív na mojej predchádzajúcej škole bol hrozný. Cítila som sa tam veľmi nepríjemne. Prešla som na iný typ školy, kde sa mi však nepodarilo pripraviť na maturitu zo závažných dôvodov," vysvetľuje Linda. "V čase keď moji bývalí spolužiaci maturovali, ja som si urobila parašutistický kurz. Vtedy mi to pripadalo normálne, necítila som potrebu ukončiť školu." S postupom času však Martina zistila, že v dnešnej dobe sa človek bez maturity nezaobíde. Prehodnotila všetky plusy a mínusy a nastúpila do školy. Táto zmena je však na Martinu prirýchla. Okrem kickboxu či hraniu na klavír, je takisto zamestnaná ako čašníčka. Zvládať všetko dokopy je veľmi náročné a nedá sa to stíhať. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo Martina takmer celý september na vyučovaní chýbala. Ak vymešká 30% všetkých hodín, hrozí jej komisionálne skúšanie. Či bude úspešná, je zatiaľ vo hviezdach. V podstate má však čas, veď človek sa učí celý život...
DVA ROKY "PRÁZDNIN"
Tohto roku by mal Peter z Košíc maturovať, no napriek tomu je na strednej škole prvákom. Keď ako šestnásťročný začal študovať v školskom roku 2001/2002, nevedel, ako sa mu v najbližšom období skomplikuje život. Rodinné problémy spôsobili, že Peter na konci školského roku prepadal z troch hlavných predmetov. Tri nedostatočné mu nepomohol opraviť ani augustový reparát. No namiesto toho, aby opakoval ročník, sa rozhodol pre útek z domu, kde sa podmienky po jeho neúspechu v škole ešte viac zhoršili. Útočisko našiel v dome bývalého priateľa svojej mamy. Nasledujúce dva roky v škole nebol. "Počas dvoch rokov "prázdnin" som sa venoval manuálnym prácam a rôznym brigádam, ktoré mi dohodili známi alebo som si ich vybavil sám," hovorí Peter. V sedemnástich rokoch sa dokonca dostal až do susedného Rakúska, kde sa mu podarilo chvíľu pracovať po boku svojho, o niečo staršieho, dobrého priateľa. Neskôr sa dostal aj do Čiech, no tu sa mu zarobiť nepodarilo. Napriek tomu si však dokázal slušne zarobiť na iných miestach, od stavania lešení cez hru na gitaru až po odhŕňanie snehu. Počas tohto ťažkého obdobia sa naučil na cigarety a tohto zlozvyku sa nevie zbaviť dodnes. "Teraz som opäť prvák na rovnakej škole ako predtým, starí profesori si ma pamätajú a veria, že tentokrát úspešne dokončím štvorročné štúdium."
Autor: don & ztk & al
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
