povedať, že priatelia na telefóne sú kvapku dezorientovaní.
Ak sú údaje korektné (a plus-mínus nejaká štatistická chyba aj budú), tak za najväčší úspech vlády považujú občania SR vstup do EÚ. Myslia si to traja z piatich, čo je dosť vážne číslo. Naopak, sotva každý siedmy z nás je toho názoru, že najväčším úspechom vlády je zavádzanie reforiem. Údaje dosť znehodnocuje, že niektoré ďalšie možnosti, ktoré mali respondenti na výber, sa tiež prekrývajú s reformami; sem patria napríklad výsledky v boji s organizovaným zločinom, ktoré medzi úspechy zaraďuje temer 30% ľudí. Reforma veru prebehla aj na ministerstve vnútra - len sa to tak nenazýva.
Je to nesprávne čítanie politiky. O dobrej orientácii by svedčil presne obrátený pomer preferencií medzi vstupom do EÚ a reformami. Nič proti EÚ, ale - aký úspech??? Do únie by Slovensko dotiahol aj pár mulíc, ktokoľvek - každý okrem vlády na čele s Mečiarom. Gros prístupových rozhovorov a administrácie nevykonala druhá, ale prvá Dzurindova vláda. Keď v októbri 2002 nastupovala do služby koalícia SDKÚ-KDH-SMK-ANO, bolo jasné, že ideme do únie vedno s ďalšími deviatimi kandidátmi. Existuje taký štát, ktorému by sa do EÚ dostať nepodarilo? Rozšírenie EÚ bolo politické rozhodnutie samotného Bruselu a eurolídrov, nedalo sa mu vyhnúť, aj keby sme chceli. Preto sa aj kritériá relativizovali, len aby nikoho vyradiť nemuseli. Pekný úspech. Hahaha. O dva roky ho zažijú aj Rumunsko a Bulharsko, hoci vnútornou podstatou vyzerajú - najmä to prvé - horšie, ako Slovensko pred desiatimi rokmi.
Naopak, statkom, ktorým sa Slovensko výrazne odlíšilo v priebehu uplynulých dvoch rokov, sú veru reformy. Dá sa veľa diskutovať o ich kvalite a hĺbke, ba aj o filozofii. Dá sa pochopiť, že mnohí občania zmeny, ktoré sa dejú, nepociťujú ako úspech - svoj osobne. Predstava, že dobrý skutok vlády nastáva iba vtedy, keď zvyšuje moju životnú úroveň, je síce scestná, ale prirodzená. Otázka z výskumu sa však pýtala na najväčší ÚSPECH VLÁDY. A reformami, ktoré urobila, ona naozaj splnila za polovicu volebného obdobia fakticky celé svoje programové vyhlásenie. Bol tam zapísaný isteže aj vstup do EÚ, ale ten prišiel sám od seba, stačilo nezaviesť na Slovensku diktatúru a plánované hospodárstvo.
Reformy - dôchodková, sociálna, zdravotnícka, daňová, fiškálna decentralizácia - si pýtali obrovskú dávku tvrdej roboty, odvahy a politickej obratnosti. A konskú porciu šťastia k tomu. To všetko prišlo, preto ak hovoríme o úspechu tejto vlády, tak do úvahy prichádzajú naozaj a jedine vykonané reformy. Pretože politicky (strata väčšiny) i eticky vládna koalícia temer skolabovala. (Dzurinda, Rusko, ale aj niektoré ďalšie celebrity koalície sú väčšinou menej dôveryhodné, ako boli pred 2 rokmi. S výnimkou Palka a Lipšica fakticky všetci.)
Je pravdou, že komentátori nemajú kontrolovať občanov, ale politikov. Raz za čas to ale škodiť nemôže - pokrivené vnímanie reality ničomu nepomáha, len prehlbuje rozčarovanie. Reformy môžu, dokonca musia byť nepríjemné. Hoci nemôžeme byť všetci víťazi, bez nich sa nepohneme. Sú najdôležitejšie. Slovensko zaostáva za Západom v nezamestnanosti, v životnej úrovni, v HDP na hlavu a pod. nie preto, lebo sa robia reformy, ale preto, lebo 40 rokov tu existoval totálne neefektívny hospodársky systém a ešte 13 rokov potom sa s tým nič nerobilo (resp. málo). Teraz sa začalo. O tom, čo vymyslel Zajac, sa môžeme roky prieť, nesmie sa však pochybovať, že niečo urobiť bolo nevyhnutné. A že sa to vôbec urobilo, je prenikavý úspech. O spôsobe, akým sa "nadizajnovala" dôchodková reforma, sa ani prieť nemusíme - tzv. priebežný pilier je postavený zle a nutná bude oprava. Nedá sa ale viesť spor o tom, že druhý, individuálny pilier sa zaviesť musel - inak by o dvadsať sme prišli o dôchodky komplet všetci. Fiškálna decentralizácia prechodne povedie k nárastu korupcie i kradnutia. Ak sa ale o službách, školách, nemocniciach nerozhoduje na lokálnej úrovni, tak to nie je demokracia, ale paškvil. A tak ďalej - padli historické rozhodnutia. Pozrime sa do tzv. vyspelej Európy. Sú bohatší, lebo neprežili komunizmus. Ale temer všetci, vrátane sociálnych demokratov, už rečnia o tom, že musia prestavať zdravotníctvo, dôchodky, sociálny systém. Ale len rečnia - a nič nerobia, lebo by ich zmietol hnev voličov. Druhá Dzurindova vláda riskla politické prepadlisko i hnev. Tým ukázala vyššiu akosť než mraky iných garnitúr.
Menom úspechu sú teda reformy. Nezávisle na tom, že v iných disciplínach tá istá vláda, presnejšie časť ministrov, prepadla, či prinajlepšom prospieva s privretím oboch očí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
