loď jeden) sa v priebehu dvoch týždňov dva razy "pozrel" do vesmíru. Cena X bola vypísaná s cieľom podporiť rozvoj kozmickej turistiky tak, aby sa táto stala dostupnou širšej verejnosti. Táto cena (v hodnote 10 miliónov dolárov) je určená tímu alebo spoločnosti, ktorá s použitím výlučne súkromných finančných prostriedkov zhotoví kozmický dopravný prostriedok, schopný vyniesť do výšky aspoň 100 km (podľa medzinárodného dohovoru kozmos či vesmír "začína" práve v tejto výške) najmenej tri dospelé osoby a opäť ich v poriadku dopraviť na Zem. Kozmický dopravný prostriedok musí mať taký vnútorný priestor, do ktorého sa vojdú tri osoby výšky 188 cm a hmotnosti 90 kg (ak letí menej osôb, možno použiť balast príslušnej hmotnosti). Podmienkou udelenia ceny je aj to, aby bol kozmický dopravný prostriedok schopný nového štartu do 14 dní po prvom štarte. Medzi obomi štartmi možno vymeniť (samozrejme okrem spotrebovaných pohonných hmôt) len toľko dielov, aby vymenené diely netvorili viac ako 10 % suchej hmotnosti kozmického dopravného prostriedku. Výroba a prevádzka kozmického dopravného prostriedku musí byť v súlade s medzinárodnými alebo regionálnymi právnymi predpismi. Cena X Ansari sa pôvodne nazývala len Cena X a bola vypísaná v roku 1996. Nadácii Ceny X sa však podarilo získať význanmý sponzorský dar vo výške niekoľkých miliónov dolárov od podnikateľov Anousheh a Amira Ansari a z vďačnosti za tento dar bol 5. mája 2004 názov ceny oficiálne zmenený na Cena X Ansari. Možno spomenúť, že pani Anousheh Ansari a jej švagor Amir Ansari sú pôvodom z Iránu, ale podnikajú v USA, kde založili kapitálovú investičnú spoločnosť Prodea. Myšlienka na vypísanie Ceny X bola inšpirovaná radom cien, vypisovaných v počiatočnej fáze rozvoja letectva na začiatku 20. storočia. Za jednu z najvýznamnejších z týchto cien možno považovať cenu, ktorú v máji 1919 vypísal podnikateľ Raymond Orteig za prvý non-stop prelet z New Yorku do Paríža (alebo naopak). Ako iste viete, túto cene (jej hodnota bola 25 000 dolárov) získal americký pilot Charles Lindbergh, ktorý prvý let z New Yorku do Paríža bez medzipristátia absolvoval začiatkom mája 1927. Kvôli úplnosti treba povedať, že podmienkou udelenia Ceny X Ansari bolo aj to, aby sa dva lety do kozmu v súlade s propozíciami ceny uskutočnili do konca tohto roka. O získanie Ceny X Ansari sa usilovalo celkovo 26 tímov (z nich dokonca jeden rumunský), ale v ostatných mesiacoch bolo zrejmé, že najhorúcejším kandidátom na získanie spomenutej ceny je firma Scaled Composites a jej raketoplán SpaceShipOne (vesmírna loď jeden).
Povedzme si teraz niečo bližšie o firme Scaled Composites a jej raketopláne SpaceShipOne. Firmu Scaled Composites, sídliaci v kalifornskom Mojave, založil v roku 1982 svetoznámy letecký konštruktér Burt Rutan. Veľký rešpekt si Burt Rutan získal najmä návrhom a zhotovením lietadla Voyager, s ktorým Burtov brat Richard a Jeanna Yeagerová obleteli svet bez pristátia a tankovania paliva za deväť dní. Na koncepcii suborbitálneho kozmického dopravného prostriedku (taký prostriedok nevykoná ani jeden celý oblet okolo Zeme) začala firma Scaled Composites pracovať v roku 1996, s konkrétnym intenzívnym vývojovým programom sa začalo v apríli 2001. Projekt nového kozmoplánu vychádzal z koncepcie experimentálneho raketoplánu X-15, ktorý v 60. rokoch minulého storočia používala NASA a USAF (americké vojenské letectvo) na skúšky letov pri vysokých rýchlostiach a vo veľkých výškach. Raketoplán X-15 bol v podvese pod krídlami upraveného bombardovacieho lietadla B-52 do výšky okolo 13,5 km. V tejto výške bol raketoplán uvoľnený zo svojho závesu a pilot zapol jeho raketový motor. Skúšobný pilot Joe Walker dosiahol s lietadlom X-15 v roku 1963 dva razy výšky väčšiu ako 100 kilometrov, čím sa zapísal do zoznamu kozmonautov. Podobne ako X-15 je aj raketoplán SpaceShipOne najprv vynesený do výšky okolo 15 km špeciálnym nosným lietadlom. Toto lietadlo, nazvané White Knight (biely rytier) má rozpätie krídiel 25 m a poháňajú ho dva prúdové motory J85-GE-5 s celkovým ťahom 34,3 kN. Pod týmto lietadlom je zavesený raketoplán SpaceShipOne, ktorého rozpätie krídiel je 5 metrov. Raketoplán je zhotovený z kompozitného materiálu na báze uhlíkových vlákien. Kabína raketoplánu má priemer 1,5 metra a udržuje sa v nej normálny tlak, takže pilot (a prípadní cestujúci) nemusia byť oblečení do kozmických skafandrov. Dobrý výhľad z raketoplánu na všetky strany umožňuje 16 kruhových okienok, každé priemeru 230 mm. Raketoplán je poháňaný hybridným raketovým motorom, pričom palivom je kaučuk a okysličovadlom je N2O (známy ako "rajský plyn"). Raketový motor bol vyvinutý v spolupráci s firmami eAc a SpaceDev. Podrobnejšie technické údaje ani ťah motora neboli zverejnené. Po oddelení od nosného lietadla a uvedení raketového motora do činnosti (motor pracuje asi 60 až 80 sekúnd) dosiahne raketoplán rýchlosť vyššiu ako M3 (trojnásobok rýchlosti zvuku). Po skončení činnosti motora raketoplán stúpa zotrvačnosťou ďalej, pričom vrchol letu leží vo výške nad 100 km, čiže už vo vesmíre či kozme. Počas parabolického letu zotrvačnosťou sa posádka lietadla nachádza asi tri minúty v beztiažovom (laicky bezváhovom) stave. Pred zostupom do atmosféry sa pneumatickým systém zdvihne zadná a bočná časť krídiel s výškovými kormidlami. Tým sa výrazne zvýši aerodynamický odpor raketoplánu, ktorý je súčasne automaticky stabilizovaný, takže pilot nemusí používať riadenie. Počas zostupu neprekročí maximálna teplota povrchu lietadla hodnotu 260 oC. Napriek tomu sú najexponovanejšie časti lietadla pokryté izolačným ablatívnym (odparujúcicm sa) materiálom, ktorý sa po každom lete obnovuje. Zaťaženie, pôsobiace na pilota počas aerodynamického brzdenia, trvajúceho asi jednu minútu, nepresiahne hodnotu 5g (päťnásobok gravitačného zrýchlenia). Vo výške okolo 24 km pilot sklopí zadnú časť krídiel, čím sa z raketoplánu stane klasický klzák. Pre letové skúšky dostal raketoplán od amerického Federálneho úradu pre letectvo osvedčenie ako "experimentálny výskumný a vývojový klzák". Evidenčné číslo raketoplánu je N328KF, čo symbolizuje 328 000 stôp, čiže 100 km. Raketoplán pristáva rýchlosťou okolo 200 km/h. Podvozok, vysúvaný pružinami, sa vyznačuje dvomi kolesami s hydraulickými brzdami a prednou lyžou, pokrytou doskou z javora. Doba letu raketoplánu od odpútania sa od nosného lietadla po pristátie je približne 30 minút. Letové skúšky raketoplánu SpaceShipOne začali v druhej polovici roka 2003. Prvý let sa uskutočnil 7. augusta 2003, keď sa raketoplán odpútal vo výške okolo 14 km od nosného lietadla White Knight a po kĺzavom lete bezpečne pristál. Počas ďalších šiestich skúšobných letov sa testo
Na získanie Ceny X Ansari však treba termín letu oznámiť najmenej 30 dní pred plánovaným dátumom. V utorok 27. júla tohto roku Rutanov tím oznámil, že prvý let na získanie Ceny X Ansari sa uskutoční 29. septembra. To súčasne znamenalo, že druhý let sa musí uskutočniť do 13. októbra. Pri prvom i druhom lete dosiahol raketoplán SpaceShipOne výšku vyše 100 km, čím Rutanov tím splnil podmienky na získanie Ceny X Ansari. Istou zaujímavosťou je, že druhý let raketoplánu sa uskutočnil 4. októbra, teda v deň 47. výročia vypustenia prvej umelej družice Zeme, sovietskeho Sputnika. Pri tomto druhom lete dosiahol pilot Brian Binnie výšku 112 kilometrov, čím prekonal doterajší výškový rekord, ktorý mal hodnotu 108 km a ktorý na už spomínanom experimentálnom lietadle X-15 vytvoril 22. augusta 1963 pilot Joseph A.Walker.
Podľa Rutana však získanie Ceny X nebolo hlavným cieľom. programu, ktorý firma Scaled Composites interne nazýva Tier One. "Hlavným cieľom programu je ukázať, že ľudia môžu cestovať do vesmíru za veľmi nízku cenu," hovorí Rutan. Bombastické titulky niektorých novín a časopisov už hovoria síce o skorom začatí vesmírnej turistiky, ale skutočnosť je o čosi zložitejšia. V najbližších mesiacoch chce Rutan každý týždeň uskutočniť jeden let do výšky 100 km, aby sa zistili operačné náklady na jeden let. Odhaduje sa, že jeden let by mohol stáť 80 000 dolárov. Raketoplán však nie je certifikovaný na lety s platiacimi cestujúcimi, takže takéto lety nemôže firma Scaled Composites ponúkať, a to napriek tomu, že podľa marketingových štúdií by sa našli tisíce ľudí, ochotných zaplatiť za jeden suborbitálny let 100 000 dolárov. Turistický raketoplán by však mal mať 6 až 8 sedadiel a viac okienok, len tak sa jeho zhotovenie vyplatí. "Chcem robiť niečo iné a zábavné, a ukázať, že to môže byť lacné," hovorí 61-ročný Burt Rutan. "Zatiaľ neviem, aký bude ďalší krok. Možno to bude let k Mesiacu alebo k planétam. Možno let tvaru osmičky okolo Mesiaca." Nechajme sa prekvapiť, čím nás nestarnúci Rutan prekvapí.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
