rusadelné ruže.
V maďarskom názve pivónií cítiť dedičstvo cirkevnej reči, latinské meno Turíc je Pentecostes. Ešte pohanskí Rimania zdedili sviatok ruží - rosalie - z mytológie Grékov: 50. deň po sviatku jari (gr. pentekoste).
Najstarší zápis slova pivónia ako Pivuňa máme z územia, ktoré podliehalo hradu Turňa; dnes je to chotár Medzeva. Možno, že zdravá voda horskej bystriny pripomínala pôvodným starousadlíkom skôr pivo. Ale pisatelia listín z rokov 1352-59 už jej meno chápali jednak s názvom kvetu, pivónie. V nemčine prisťahovalcov ruža Mechildy. Pisári Uhorska, tradujúc slovenský tvar Pivuňa, zachovali pamäť na reč prvotného osídlenia Turnianskej stolice.
Omnoho dávnejšie, ešte preduhorské relácie kraja dosvedčuje samo slovo Rusadle. Zrodilo sa z rosalií, slávností ruží po vzore Rímskej ríše. Jej zánik pretrval nejeden populárny kult. Zmena "l" na "dl" (Rosaliae - Rusadle) je typická pre stredovek západných Slovanov. Od pokresťančenia kraja medzi Tisou a Karpatmi po Tatry, Horehronie a Gemer podnes sa Rusadle identifikujú so sviatkami Ducha. Tie sa od uvedeného rozhrania na západ volajú Turice. Tam i tu prenikal z kostolnej češtiny aj názov "svätodušné sviatky" (menej Letnice), ale obidva slovenské názvy (Rusadle, Turice) pretrvali rok 1918 ako špecifiká len svojho kraja. Obe špecifiká majú rovnako predkresťanský, pohanský pôvod.
Z čias pohanstva je napr. východoslovenské slovo peru, čo značí hrom. Peruna si pohanskí Slovania cctili ako boha hromu a blesku. Z jeho kultu ostal Stredoslovákom len zvrat "do paroma!" Už v čase pohanstva zohrávali zhromaždenia na Rusadle či Turice pamätihodný prelom v roku. Tak v hospodárení ako aj správe spoločnosti. Zvyklosti, zvané "rusadelní králové" (zapísané pred storočiami) sú echom na čas volieb. Ironický zvrat "na koňské Rusadle" vo význame nikdy naznačuje podiel zvieracích symbolov na oslavách Rusadlí. Takisto porekadlo na odrádzanie od priveľkých chystačiek "tady sveta nepridu s rohami" súvisí skôr s obvyklou hojnosťou pohanských sviatkov, tu než s "rohom hojnosti" antiky. Rohatý byvol, tur, patril k základnej symbolike pohanských ešte Turíc. Symbolika tura pretrvala zvyklosťami aj pokresťančenie Turíc.
Že reč ľudu odráža jeho dejiny, osudy od praveku podnes, vyzdvihovali pisatelia v západnej Európe už pred 200 rokmi. Primerane tomu dal zápis rusadelnej ruže, pivune, z polovice 14. storočia v našom kraji popud k úvahám o dávnych aj európskych reláciách súčasných Turíc. V úcte a rešpekte slovníka "regionálnych jazykov" bude mať Slovensko v Európskej únii veľa čo doháňať.
Autor: Prof. DrSc. Ondrej R. HALAGA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
