historické udalosti českých dejín. Z nich popredné miesto v jeho spisbe malo predovšetkým husitské revolučné hnutie (1419 - 1437). S touto problematikou sa môžeme v jeho tvorbe stretnúť vo viacerých románoch, z ktorých spomeniem Proti všem, Temno, Bratstvo a iné.
Bronzová plastika sediaceho spisovateľa s pamätným nápisom: "Alojz Jirásek 1851 - 1930" zdobí aj dnešný Bardejov. Na zadnej strane podstavca sa nachádza tento text: "Postavené starostlivosťou mesta Bardejova v roku 1961 podľa sochára Karola Pokorného a architekta Jaroslava Prochnera." Čo dalo podnet Bardejovčanom na postavenie tejto sochy?
Alojz Jirásek revolučné myšlienky husitského hnutia, dovtedy najväčšieho protifeudálneho povstania premieňal do svojej literárnej tvorby. Je všeobecne známe, že podstatná časť týchto dejín sa odohrávala na českom území. Známy je prienik myšlienok husitstva za hranice do susedných krajín, ale najmä početného poľného husitského vojska mimo územia Čiech vo forme "Spanilých jázd" (1428) do Poľska a severných žúp Uhorska. Pre spracovanie husitského obdobia potreboval dostatok podkladov z domácich zdrojov a zovšadiaľ, kde sa husitstvo vo forme bratríckeho hnutia premiestnilo. To bol aj dôvod, prečo autor niekoľkokrát navštívil Bardejov a miesta, kde sa do histórie zapísali bratríci. Jeho pobyt v tomto regióne bol zaregistrovaný v roku 1896, 1897 a v roku 1906. V Bardejove a ostatných šarišských a spišských mestách študoval archívne materiály a na tvári miesta sa oboznamoval s udalosťami, ktoré sa tam niekedy odohrávali.
Bratríci v druhej polovici 15. storočia v Šarišskej župe ovládali tieto hrady: Šarišský, Hanigovský, Plavečský, Kapušiansky, hrad Chmeľov, hrad v Brezovici, ale aj hrad (Hradisko), ktorý sa niekedy nachádzal na ceste z Brezovice do Krivian, na kopci Hradisko. Bratríkom patril Prešov, Sabinov, Bardejov, Veľký Šariš, Hanušovce a ďalšie mestá a dediny Šariša. Všade tam sa odohrávali zaujímavé udalosti, ktoré Alojz Jirásek zbieral a spracoval vo svojom románe Bratstvo, v časti Mária.
Peter Aksamit bol kapitánom bratríckeho vojska v Šarišskej župe a svoje základné sídlo mal na Plavečskom hrade. Známy je jeho list, ktorý písal Bardejovu, v ktorom berie mesto na zodpovednosť za zradné obesenie jeho dvoch členov - bratov (bratríkov) Visockého a Petríka. Podľa archívnych dokumentov a tvorby A. Jiráska tento výhražný list bol napísaný na mieste bývalého hradu (Hradisko), ktorý sa nachádzal na kopci na ceste z Brezovice do Krivian. S odchodom bratríkov bol hrad pravdepodobne zbúraný.
V 15. storočí sa pod vplyv bratríkov dostal aj Hanigovský hrad. V tomto období patril feudálnemu pánovi Jánovi Perényimu. Práve z týchto čias je známy list spomínaného hradného feudála Bardejovčanom v ktorom ich žiada o pomoc proti bratríkom. Bratríci tento hrad dlho nemali vo svojej moci. Neskoršie hrad prešiel do vlastníctva Miuláša Perényiho, ktorý zbíjal po okolí a z ktorého mali pocestní a ľudia v okolí hradu strach. Práve aj táto skutočnosť spôsobila, že proti nemu bolo vyslané vojsko kráľa Mateja Korvína, ktoré hrad v roku 1453 oslobodilo a kráľ hrad pridelil zemepánom Tarczayovcom.
Bratrícke vojsko v Šarišskej župe na čele s kapitánom Petrom Aksamitom z Kosova bolo v roku 1458 porazené pri Blatnom Potoku. Porazilo ho vojsko kapitána Horného Uhorska Šebastiána z Rozhanoviec. Nebola to definitívna porážka bratríkov v Uhorsku. Tu utrpeli až v roku 1467 v bitke pri Veľkých Kostoľanoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
