otázku, či pre SDKÚ je HZDS už prijateľným partnerom. Jadro Dzurindovho posolstva je ale jasné: Ak percentá budú tlačiť, HZDS aj s Mečiarom prichádza pre SDKÚ do úvahy. Krútil sa ako had, ale nevykrútil dostatočne, aby toto zostalo predmetom pochybností. HZDS, ak dožije volieb 2006, je definitívne rehabilitované.
Mimochodom: V diskusii o HZDS predseda vlády nepriamo, ale viacmenej zreteľne naznačil aj odpoveď na inú otázku, ktorá padla: Či uvažuje o treťom premiérskom mandáte. Keby sa pokračovaním vôbec nezaoberal, ako tvrdil, vykrúcal by sa inak - budúcnosť vzťahu SDKÚ a HZDS nie je jeho šálka kávy, hovoril by napríklad. Pretože, všakáno, keby ho existenčná dilema ani trochu nezamestnávala, neformuloval by vzápätí tak, že "ak príde na lámanie chleba, budem vždy premýšľať o tom, čo je dobré pre Slovensko". Môžeme si teda všimnúť, že Mikuláš Dzurinda aspoň pripúšťa možnosť, že "príde na lámanie chleba". Psychológovia by takéto voľné spájanie asociácií asi nevzali ako dôkaz, ale ako indícia to nevyzerá zle... Najmä ak vieme, že na tretie dejstvo si brúsi nechty a len neúprimne predstiera, že myslí na veci súčasnejšie.
Správna otázka je, že aký prínos nesie debata o HZDS dnes, dva roky "ex ante". Všeobecne platí, že špekuácie o budúcich koalíciách sú v takej neprehľadnej situácii, v akej slovenská scéna je, jalové a zbytočné. Nielen preto, lebo výsledky volieb sa dajú odhadovať len v hrubých obrysoch, ale najmä preto, lebo všetko, čo sa dnes povie, je nezáväzné a po dvoch rokoch si nikto na nič nespomenie. Slovenská realita je však skutočne výnimočná tým, že Mečiarova strana bola cez dve volebné obdobia rigorózne exkomunikovaná zo známych dôvodov. Takýto fenomén inde nie je - teda v zmysle vylúčenia percentuálne (druhej) najsilnejšej strany. Ak teda dôvod na prehodnocovanie je, nech sa pomenuje. Voliči majú právo aj na tento druh informácií. My sme ale nepočuli od premiéra nič zásadné. Ak niekto zakladá koalície a vlastnú politiku roky na doktríne, že HZDS je na veky-vekov, resp. bez zásadnej vnútornej transformácie, neakceptovateľné, mal by presvedčivo zdôvodniť svoje hnutia mysle, ak to tak už nie je. Dzurinda vec vysvetliť nevedel, pričom sa nezachraňoval ani (inými) v minulosti favorizovaným variantom "HZDS bez Mečiara". Pred tromi rokmi veru nehovoril, že "v politike sú situácie, ktoré človek nemôže vylúčiť zo svojich predstáv". Veru neboli také situácia - HZDS vylučoval.
V podstate už od februára 2003 je jasné, že medzi predsedami SDKÚ a HZDS žije nepísaná dohoda o neútočení a podstolovej spolupráci. Kto ju cíti, nemusí dnes klásť jalové otázky. Od februára 2003 preto, lebo vtedy sa hlasovalo o Iraku a koalícia potrebovala nahradiť hlasy KDH (je len hrou okolností, že presne v tom istom čase sa odtrhli tzv. tkáčovci, ktorých časť vyslanie vojsk tiež podporila. To Dzurinda nemohol predvídať). Mečiar si počínal pri dodávke hlasov pre Irak značne nešikovne, vyšlo najavo, že bordel v klube sám organizoval. A hneď po hlasovaní sa prvýkrát lámali ľady: Kukan povedal, že "podporu HZDS považuje za zárodok podstatnejšej spolupráce na pôde parlamentu". Potom prišlo veľké kurizovanie HZDS pri naháňaní hlasov do referenda o EÚ, komické situácie pri vyslovovaní nedôvery všelijakým ministrom, voľné úvahy Mečiara o podpore menšinovej vlády (keď ešte šaškoval Rusko s interrupciami), a pod.
Čo sa týka KDH a SMK, v hre sú angažovaní len čiastočne, ale asi dosť na to, aby Bugár i Hrušovský HZDS i Mečiara viackrát pochválili za rôzne "konštruktívne" skutky. Signálov odklínania HZDS bolo za rok a pol na desiatky. Tu kdesi leží aj odpoveď na záhadu, prečo sa Dzurinda dokázal v kauze Mojžiša i Šimka správať až tak chrabro a neohrozene.
Debata o koaličnej budúcnosti HZDS má teda význam etický, nie futurologicko-politický. Môžeme sa verejne uzniesť, že 6 (8) rokov vylúčenia je dosť tvrdý trest a HZDS sa verbálne naozaj posunulo kamsi inam. Zmenili sme sa aj my, zmenila sa politika, vidíme veci inak. Taký kompromis sa na Mikiho podobá, prečo o ňom pochybovať. Ak ale niekto roky rozprával o krvavých paprčiach, zlodejoch a tunelároch, musí sa vedieť vysomáriť zo svojich citov dôveryhodnejšie ako on. Aby sme si nemysleli, že sa hrá reality šou na miliónový pár... Či svadbu snov.
Voľba medzi HZDS a Smerom môže byť raz naozaj aktuálna. Je dosť dobrých dôvodov uznať, že nebude veľký hriech preferovať v tejto situácii HZDS, aj keď sa celkom nezbaví Mečiara (akože sa ho nezbaví). Dnes je iste najrozumnejšie o dileme mlčať. Ale keď už otázky chodia, treba tie dôvody hľadať a jasne pomenovať. Nemožnosť sedieť v jednej vláde s Ficom je síce argument ako skala, ale špeciálne v prípade uprednostnenia HZDS je potrebná aj akási logika navyše...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
