bodkočiarka. Nič - púšť a voda. Zrazu, v behu niekoľkých týždňov, čo sa otázka aktualizovala, sme prepadli za opačný mantinel - vyzerá to tak, že pod Tatrami neexistuje dôležitejšia vnútropolitická agenda. Ešteže máme Ruska s jeho reaktormi, KIA a Enelom. Inak by Turci celkom ovládli Slovensko.
Vláda vzala v stredu na vedomie akési uznesenie-neuznesenie o postoji SR k tureckému členstvu, o ktoré žiadal parlament. Bola to vlastne akási správa o stave vecí, ziadne stanovisko nezaujala. Len toľko, že pred decembrovým summitom v Bruseli, ktorý má rozhodnúť, či prijme alebo neprijme odporučenie EK o začatí prístupových rozhovorov s otvoreným koncom, prebehnú "intenzívne a vzrušené rokovania" (Kukan) so všetkými koaličnými i opozičnými stranami, na základe ktorých sa vytvorí konsenzus, s ktorým prídeme do Bruselu. A v materiáli boli spísané výhody a nevýhody prípadného tureckého členstva. Ani písmeno, čo by už doteraz nebolo známe.
V poriadku - toľko aj stačí a vyhovuje. Kukan má pravdu, že na akýchsi závazných rámcoch, ktoré bude SR zastávať, stačí dohodnúť niekedy začiatkom decembra. Žiadna vláda v Európe (zrejme) dnes ešte nevie, ako sa presne ku kauze postaví. (Platí ale, čo tu bolo napísané dávnejšie - odporučenie EK je de facto určujúce, budú sa ho s vysokou pravdepodobnosťou držať, keďže začatie rozhovorov v prípade splnenia tzv. kodanských kritérií sľúbili Ankare samotní lídri.)
To všetko však nedokázalo odradiť Moniku Beňovú, aby k úplne nepodstatnému bodu rokovania vlády obratom nevydala zásadné stanovisko. Na tento štýl roboty v Smere sme si už zvykli - prídu ráno do práce, pozrú agentúry, čo sa stalo včera, niečo si vždy nájdu a potom príslušný rezortný expert či tieňový minister skompiluje kydák na vládu. Pustia to do komerčnej informačnej služby a - máme tému dňa. Tentoraz sa však Monike pero trochu šmyklo. Asi mala naponáhlo. Najprv klasicky skritizovala vládu, že "nemá vlastný názor na takú zásadnú zahraničnopolitickú tému a je neschopná prijímať vlastné národné rozhodnutia". To je dobré - stavíme tisíc ku jednej, že keby nejaký zásadný názor vláda sformulovala, Monika by spustila, že obchádzajú parlament... V stanovisku ďalej uviedla, že "Smer preferuje PRIVILEGOVANÉ PARTNERSTVO bez ďalších zahmlených prísľubov" a vyhlásila za "nekorektné voči občanom Turecka, ak nedokážeme definovať podmienky, za ktorých by mohlo svoje ambície plnoprávneho členstva realizovať".
Kto vidí v dvoch posledných vetách asi tri vážne protirečenia, vidí správne; Monika sa asi naozaj veľmi ponáhľala na nákup. Ak je totiž niekto za privilegované partnerstvo, nemôže vymáhať podmienky, za akých by sa malo realizovať plnoprávne členstvo. Všakáno? A nemôže považovať za nekorektné, že tie podmienky nevieme definovať - a ešte preto vládu aj kritizovať. Navyše, v politickej rovine: Privilegované partnerstvo je výmysel časti európskych konzervatívcov a stavajú ho proti konceptu plnej integrácie Turecka. Na Slovensku podporuje túto myšlienku vehementne KDH. Sú to presne socialisti (a liberáli), ku ktorým sa hlási Smer i Beňová, čo sa stavajú za rovnocenné členstvo Turkov. Asi jej to uniklo - má veľa práce.
Tak sa robí zahraničná politika Smeru. Nie je ani zaujímavé, skôr príznačné pre ich "koncepčnosť", že poslanec Šulaj už stihol dávnejšie vyhlásiť, že "Smer začiatok rokovaní s Tureckom podporuje". No - privilegované partnerstvo sa rovná nezačatiu rokovaní, lebo tie sú o plnoprávnom členstve. Pripusťme, že Igor Šulaj je tieňový minister financií a nemôže za to, že sa ho novinári pýtajú na všetko, keď je tá Monika večne v Bruseli a Fico v Pekingu... V každom prípade platí jedno: Ak Smer myslí vážne to, čo včera Beňová rozoslala po agentúrach, tak v internacionále socialistických strán (PES) Európy zostane zrejme osamotený. Improvizácia, s ktorou robí Smer (nielen zahraničnú) politiku, ho môže ešte mrzieť. Radosť musí mať Vladimír Palko - KDH sa môže tešiť na celkom nečakaného spojenca v slovenskej debate o Turecku. Pokiaľ teda len Fico, až príde zo zájazdu, Beňovej vyhlásenie nedementuje. Ani by veľmi neprekvapilo...
Nie je na škodu, ak sa Turecko načas stáva ohniskom slovenskej politickej diskusie. Prekonávame hranice provincie, učíme sa politizovať globálne. Teraz už zostáva len vybrať správne elity, ktoré by do debaty vniesli aj iné hľadiská, ako je fixácia domácim politickým nepriateľom. Času máme našťastie dosť - aj v prípade najpriaznivejšieho vývoja bude vstup Turkov aktuálny niekedy po roku 2015.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
