recepcia sa konali v Cinefile a domáce "celebrity" tam pred zahraničnými novinármi reprezentovali prednosta krajského úradu Ján Dolný, riaditeľ magistrátu Ondrej Bernát, mestský poslanec Igor Laskovský, či starosta Ťahanoviec Cyril Betuš.
"Možno sme si ešte nezvykli, že verejnosť potrebuje vedieť všetko. A možno niekoho znervózňuje, keď sa verejnosť pýta na veci, na ktoré táto spoločnosť nebola v minulosti zvyknutá," myslí si ťahanovský starosta Cyril Betuš. "Starostovia a politici si musia uvedomiť, že sú verejní činitelia a stále sú v pozornosti verejnosti. Ak to novinári robia šikovne a múdro, dokážu preniesť svoj vzťah s politikom do myslenia občana."
Členovi novinárskej asociácie Martinovi Aliothovi, zahraničnému korešpondentovi Schweizer Radio DRS pre Veľkú Britániu a Írsko, na žurnalistike imponuje neustála výzva prehodnocovať vlastné úsudky a hodnotenia. "Realita totiž často nie je taká, ako si želáme. Takže veľakrát sa mýlime a musíme len veriť, že s rastúcim množstvom skúseností sa naše omyly stávajú zriedkavejšími," povedal nám pôvodom Švajčiar, ktorý s manželkou už 20 rokov žije v Írsku. "Niekedy máme viac zodpovednosti, ako si uvedomujeme. Sme totiž pre ľudí často jediným zdrojom informácií a keď urobíme chybu alebo sme zaujatí, prekrútime pohľady mnohých ľudí."
Laici si myslia, že zahraničný korešpondent je vždy priamo na mieste, kde sa niečo deje. "Veľa našej práce však súvisí s počúvaním rádia, sledovaním televízie a čítaním novín - z toho všetkého vyťahujeme príbehy. Nepotrebujem byť priamo pri vražde, v rádiu na to dostanem aj tak len dve minúty."
Z Dublinu, kde žije, spravodajsky pokrýva okrem Írska aj Britániu. "Zvyčajne reportéri pôsobiaci v Londýne informujú aj o Írsku, hoci o ňom nemajú ani šajnu. Ja to robím opačne - z Dublinu pokrývam aj Britániu, hoci tiež o nej nemám ani šajnu (úsmev)."
Novozvolenému prezidentovi európskej novinárskej asociácie Fernandovi de Valenzuelovi, Španielovi ovládajúcemu sedem jazykov vrátane češtiny (študoval totiž v Prahe), sa na žurnalistike páči, že človek môže písať, čo chce. "A môže to čítať vaša rodina, napríklad babička a tá povie: To si pekne napísal. Novinár môže rozprávať o veciach, ktoré iní nemajú možnosť vidieť. Môže ľudí upozorniť na to, čo je nebezpečné, alebo menej často aj na to, čo je pekné. Písať do novín je pekná vec a hovoriť do rádia ešte krajšia," položartom-polovážne reagoval plynulou češtinou novinár pôsobiaci v madridskej Agencia Efe ako medzinárodný manažér. "Novinárčina je však povolanie väčšinou zle platené, ktoré nie vždy dostáva rešpekt, aký si zaslúži. Niekedy to my, novinári, robíme dobre, niekedy zle a niekedy veľmi zle..." Ako vidí vzťah politici - novinári? "Politici sa väčšinou novinárov boja alebo im platia. My sa musíme brániť vplyvu kohokoľvek, inak nemôžeme informovať objektívne a nezávislo."
Krajského prednostu Jána Dolného vraj doteraz novinári veľmi nevytočili a snaží sa s nimi udržiavať slušné vzťahy. "Pôvodnou profesiou som totiž stavbár, robil som statiku a tam sme stále hovorili, že každá akcia vyvoláva reakciu a čím silnejšie zatlačíte, tým silnejšiu reakciu vyvoláte. Tak isto to funguje vo vzťahoch s novinármi," hovorí. Podľa neho keď chce politik presadiť svoje, musí byť niekedy aj nepríjemný, čo môže vyzerať tak, ako by sa ten človek po vstupe do politiky zmenil.
Dolný nebol nadšený konaním košickej fotoreportérky, ktorá nedávno v šačianskej nemocnici fotila Vladimíra Mečiara ako pacienta, tomu rupli nervy a napadol ju. "Viem sa vžiť do jeho situácie. Ešte ako riaditeľ vodární som mal ťažký úraz a lekári predpokladali, že skončím na vozíčku. Kolegovia ma v nemocnici chceli vidieť, čo síce bolo milé, no ja som vtedy tak túžil byť sám, aby som sa s tým vyrovnal." Nie je vraj taký výbušný ako Mečiar a zachoval by sa inak. "Asi by som ju slušne požiadal, aby to nerobila."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
